hľadať
    •                 Polievka s krupicovými haluškami
      media_content.tooltip.skipped

    Mnohé recepty a jedlá, ktoré sa považujú za typicky rakúske, by nikdy nevznikli bez čulej interkultúrnej výmeny. Práve Rakúšania sú odjakživa majstrami v spájaní najrôznejších kultúrnych vplyvov na svojich tanieroch. Rakúsky jedálny lístok je preto tak trochu cestou do minulosti i výletom do európskych dejín kultúry.

    Napríklad slávny viedenský rezeň nepochádza pôvodne z Viedne, ale z Benátska, kde talianski kuchári už v 16. storočí vyprážali mäso v strúhanke z bieleho chleba. Podľa legendy sa rezeň dostal do Rakúska okolo roku 1857 s rakúskym poľným maršalom Radetzkym. Za čias cisárskej monarchie doviedli miestni kuchári rezeň do takej dokonalosti, až sa stal tým, čím je i dnes: jedinečnou rakúskou špecialitou.

    Podľa legendy sa rezeň dostal do Rakúska okolo roku 1857 s rakúskym poľným maršalom Radetzkym. Za čias cisárskej monarchie doviedli miestni kuchári rezeň do takej dokonalosti, až sa stal tým, čím je i dnes: jedinečnou rakúskou špecialitou.

    Nemenej známy tafelspitz – hovädzie mäso varené v polievke – má za sebou tiež napínavú históriu. Varenie mäsa namiesto pečenia je prastarý spôsob prípravy, no varenie výlučne hovädzieho mäsa bez ďalších surovín je rakúsky vynález z 15. storočia. Viedenčania vtedy uprednostňovali mäso maďarských vykŕmených volov. Kúsok ich zadného stehna sa kvôli svojmu charakteristickému tvaru a tenkému prerastenému okraju nazýva kvetová špička (nem. „Tafelspitz“).
    Za hranicami Rakúska sa preslávila aj linecká torta, ktorá za svoje meno vďačí hlavnému mestu spolkovej krajiny Horné Rakúsko. Zvláštnosťou je, že jej recept sa považuje za prvý písomný recept na tortu na svete. O slávu a úspech tejto lahôdky sa zaslúžil Johann Konrad Vogel z nemeckého regiónu Stredné Fransko, ktorý začal v roku 1822 pracovať v Linci u vdovy po cukrárskom majstrovi Katheriny Kreßovej. Dnes je Linecká torta podobne vychýrená ako Sacherova torta a predstavuje rovnako obľúbený ako chutný suvenír z Rakúska.

    Čokoládový koláč síce nevynašli vo Viedni, ale určite odtiaľ pochádza legendárna Sacherova torta, ktorú po prvýkrát v roku 1832 upiekol šikovný kuchársky učeň Franz Sacher. Z torty, ktorá si vás získa najmä svojou chuťou a vzhľadom, však urobil najznámejšiu čokoládovú celebritu až syn tohto kulinárskeho kreatívca: Eduard Sacher. Koncom 19. storočia sa mu podarilo presláviť čokoládovú tortu takmer všade a položiť tak základy jej nevídaného úspechu.

    Rakúsko-uhorská monarchia pod krídlami svojej dvojhlavej orlice síce spájala mnohé národy, no pri výbere jedál uprednostňoval cisár František Jozef veľmi tradičné a regionálne pokrmy. Obľuboval jednoduché cesto z vajíčok, múky a mlieka s troškou cukru, z akého je napríklad nadýchaný cisársky trhanec. To, či má táto lahôdka svoj pôvod v nepodarenej roztrhanej omelete alebo výdatnom občerstvení podávanom na salašoch, sa pravdepodobne nikdy nepodarí objasniť.

    Kočišský guláš vďačí za svoj názov večne hladným kočišom slávnych viedenských konských záprahov. Ragú z hovädzieho mäsa je ozdobené chutnou oblohou z párkov a volského oka a hustá šťava sa pripravuje z veľkého množstva sladkej mletej papriky, ktorá pochádza hneď od susedov z Maďarska. Zo Segedínu do Francúzska si v 19. storočí „svoju“ papriku nechala dovážať dokonca aj legenda kuchárskeho umenia Auguste Escoffier.

    Za krehkú a lahodnú Esterházyho roštenku vďačíme tejto slávnej uhorskej dynastii magnátov, ktorí veľkoryso podporovali umenie a boli nielen úspešnými politikmi, ale aj uznávanými gurmánmi. Túto dynastiu z Maďarska a dnešného Burgenlandu nám ešte i dnes pripomínajú Esterházyho torta, rezy či rezeň.

    Polievka s krupicovými knedličkami je neodmysliteľnou súčasťou rakúskej kuchyne. Dôkaz toho, o čom seriózni jazykovedci ešte stále pochybujú, majú domáci rakúski gurmáni a milovníci talianskej kuchyne priamo na tanieri: ide o – nielen jazykovú – podobnosť medzi rakúskymi haluškami (nem. „Nockerl“) a talianskymi „gnocchi“ (vyslov: njoki). V obidvoch krajinách sa tieto malé kúsky cesta s obľubou pikantne dochucujú. „Krupicové gnocchi“ by sme však márne hľadali v polievkach na druhej strane Brennerského tunela, no o to častejšie sa s nimi môžeme stretnúť v Rakúsku.

    Na príklade korutánskych plnených taštičiek (nem. „Kärntner Kasnudeln“) je možné „chutne“ vysvetliť, ako veľmi v Korutánsku v otázke chutí splývajú hranice medzi dnešným Rakúskom a jeho južnými susedmi. Predovšetkým v južnom Korutánsku sa taštičky totiž namiesto s roztopeným maslom pokvapkajú rozpustenou „sasakou“. Toto slovo pochádza zo slovinčiny a označuje korenistú nátierku z nadrobno nakrájanej slaninky.

    media_content.tooltip.skipped