Bleibergská kultúra hier zo života baníckeho cechu

Po páde ceny zinku a olova na svetových trhoch sa rozhodlo v roku 1993 o ukončení ťažby v doline Bleiberger Tal. Jedinou odvetou baníkov bol návrat do jej útrob: 800 malých, ručne vytesaných spojovacích štôlní a ukážky baníckeho remesla  sú dnes svedectvom viac ako 800-ročnej tradície ťažby. Celková dĺžka systému štôlní dosahuje 1300 km a hĺbku 850 m a zo 16 „Laufov“ (takto sa nazývajú jednotlivé poschodia) zostalo dodnes priechodných 5 chodieb.

Na hostí čaká po príjazde do štôlní prehliadka kultúry práce a života baníkov. V „peršskom“ cechu  (Perscha Zeche) našla svoj domov obecná divadelná scéna, v banskej kaplnke má sídlo spevácky zbor baníckych mládencov v čiernych kamizolách a čiapkach: Knappen-Chor . Okruh, po ktorom sa návštevník v sprievode znalca pohybuje, sa nazýva  Terra Mystica. Tu sa v napínavej svetelno-hudobnej inscenácii prezentujú v podzemí kapitoly o vzniku zeme a rúd, ktoré sa tu ťažili, ale i cesty vedy od alchýmie do dôb súčasnej montanistiky. Ďalší okruh Terra Montana, vedie hlbšie do útrob zeme. Pri potulkách krížom-krážom tajomnými štôlňami získa návštevník vedomosti o vývoji baníctva. Nájde tu informácie o ťažbe: od najjednoduchších nástrojov - kladiva a klinu  - až po stroje a technológie.

Ďalším spestrením je bleskový zjazd do bane:  69 m dlhou baníckou šmykľávkou,  najdlhšou v Európe. Zachovajte rozvahu -  existujú i iné alternatívy sfárania do bane:  schody a výťah. Šachtovým výťahom,  ktorý je v Rakúsku raritou alebo chodbovým huntom sa dostanete i na povrch, obohatení o zážitok z mimoriadnej estetiky štôlní.  Múzeum baníctva -  Bergbau-Museum   vystavuje najstaršiu  banícku zástavu na svete - dar od princa Eugena Savojského za statočnosť baníkov pri obliehaní Belehradu Turkami v roku 1717. Počas Bleibergských baníckych osláv pripomínajú baníci pri mimoriadnych príležitostiach i túto udalosť. Keď nastane deň baníkov - Bergmandl-Fest - konajú sa súťaže v banských disciplínach, napr. vŕtaní do skaly alebo ťahaní šachtových vedier.

V hostinci U Wirnspergera môže hosť nazrieť do baníckej histórie cez sklenenú platňu v podlahe – naskytne sa mu pohľad priamo do osvetlenej štôlne.  Dojímavou spomienkou na banícku tradíciu sú modlitby k svätej Barbore, ktoré je možné v štôlňach navštíviť hlavne 4. decembra. Na svätú Barboru – patrónku baníctva -  sa obracajú baníci hlavne ako na ochrankyňu pred banskými nešťastiami. Od štôlne s pamiatkami na patrónku baníkov vedie trasa ku tzv. koženému skoku - Ledersprung. Ide o kus kože, cez ktorú pôvodne preskakovali banícki tovariši počas prijímacieho ceremoniálu do stavu baníckeho. Na skok cez kožu – ako prejav úcty - mali nárok i priatelia a priaznivci baníctva.

Vzduch v štôlniach je čistý, bez akýchkoľvek prímesí a pobyt v nich posilňuje imunitný systém. V dvoch ozdravných štôlniach - Heilklimastollen je možný ozdravný pobyt pri stálej teplote +8ͦ ⁰C a vlhkosti 99%, blahodarne pôsobiaci na dýchacie cesty. Zababušení v dekách na ležadlách sa tu pacienti  poriadne rozdýchajú. Čerstvý čistý vzduch prináša veľkú úľavu hlavne pre astmatikov. A ďalší detail k wellnessu – kúpele Bad Bleiberg sa pýšia najvyššie položeným termálnym prameňom  höchstgelegene Therme v Rakúsku.  Podzemné jazero bolo objavené až v roku 1951 – dnes je zdrojom termálnej vody pre kúpeľné bazény.