sk_Wiener Lieder und Schrammelmusik

Jódlovanie a Viedeň -  málokomu sa toto spojenie môže javiť ako prirodzený jav –  „každý predsa vie, že jódleri patria do Álp“, vraví si nejeden návštevník Rakúska. Ale inakosť Viedne sa prejavuje i v tomto ohľade. A preto sa jódlovanie nazýva vo Viedni „dudlovanie“.  Komplikované?  Ani štipku. Pretože jódlovanie má vo viedenských piesňach svoje miesto už od nepamäti.  Už v 17. stor., kedy sa do viedenských okresov Ottakring a Hernals vybrali za prácou skupiny „Štajerákov“ a tí si priniesli vlastnú ľudovú slovesnosť,  „nasťahovali“ sa jej prvky priamo do viedenskej piesne, ktorá sa nazýva i medzinárodne Wienerlied.  Prelomovú slávu zažilo dudlovanie v 20. rokoch 19. stor., keď spevácke skupiny z Tirolska očarúvali biedermaierovskú Viedeň  spevom vyvolávajúcim túžbu po romantike Álp a prírode.

„Dudlovanie je technika spevu, pri ktorej sa melódia, meniaca sa v dlhých intervaloch spieva tak, aby – okrem stredného hlasu -  bolo počuť iba hrudný a hlavový hlas.  „Namiesto textu sa spievajú slabiky, ktoré však nedávajú žiaden zmysel“: takto definoval  dudlovanie Johann Gabriel Seidl v roku 1837.  Podstatný rozdiel medzi oboma technikami je v tom, že pri jódlovaní ide o vokálny prejav, zatiaľ čo spev viedenských „dudlerov“  sprevádza hra na hudobné nástroje,  napr. na klarinete, gitare alebo akordeóne. „Dudlovanie“ sa veľmi často vyskytuje aj v lyrických viedenských piesňach a preto - na rozdiel od alpského jódlovania, ktoré patrí do prírody – uprednostňuje podujatia v uzatvorených priestoroch, nezriedka  pod viechou. Po tom, ako sa dudlovanie začalo považovať za temer vyhynutý žáner  a keď sa v roku 2009  Viedeň naposledy rozlúčila so svojou najväčšou  „dudlerkou“  Trude Mally, vdýchli tomuto žánru nový život  i ďalšie umelkyne: napr. Agnes Palmisano, Tini Kainrath a Doris Windhager.

Rovnako aj ďalší typicky viedenský hudobný žáner  Šrammelova muzika - Schrammelmusik,  vďačí za svoj vznik „prišelcom“ –  „Zuagrasten“ z regiónu Weinviertel . Jej priekopníkmi boli súrodenci Josef a Johann Schrammelovci. So svojim malým súborom žali na konci 19. stor. vo viedenských krčmičkách a viechach mimoriadne úspechy. Vytvorili asi 200 Wienerlieder. Ich hudba je charakteristická mierne „plačlivou“ náladou, ale jej inštrumentalizácia má napriek tomu rozmarný šansónový výraz.  Pôvodné rodinné kvarteto Schrammelovcov pozostávalo z huslí, gitary, kontrabasu a klarinetu, neskôr používali  malý tlačidlový (aj gombíkový) akordeón. Už niekoľko rokov zažíva Šrammelova hudba i Wienerlied svoju renesanciu.  Skupina Neuwirth Extremschrammeln spája staré piesne s prvkami bluesu, džezu a rocku. Pesničkár Ernst Molden, prezývaný aj „viedenský Leonard Cohen“ (citát z odb. časopisu „Falter“), je typický tým, že spája prvky elektric-bluesu s elegickou poéziou viedenského Ottakringu. Scéna žije – a súdiac z každoročného záujmu o  festival Wienerlied trošku inak „wean hean“, či o prehliadku „Wien im Rosenstolz“, darí sa jej čoraz viac.

Dudelsängerin Agnes Palmisano (Speváčka dudlových piesní Agnes Palmisano)
Dudelsängerin Tini Kainrath (Speváčka dudlových piesní  Tini Kainrath)
Roland Neuwirth & Extremschrammeln
Liedermacher Ernst Molden (Pesničkár Ernst Molden)
Wienerliedfestival „wean hean“ (Festival Wienerliedu “wean hean”)
Festival „Wien im Rosenstolz”