Navigation Obsah Aktivity v Rakúsku

Fašiangy v Rakúsku

Maskovanie a odhaľovanie masiek, to je už od pradávna vzrušujúcim divadlom. Aj preto treba vidieť a zažiť všetky podoby tradičného karnevalového diania v Rakúsku.

Rakúske fašiangy: Perchten v Tirolsku © Österreich Werbung /  Wiesenhofer

Divoká fašiangová zábava je predovšetkým súbojom jari s mrazivým ročným obdobím, súčasne však symbolizuje boj dobra so zlom. Preto existujú "pekné" a "škaredé“ masky.

„Schönperchten“ a „Schiachperchten" – pekné a škaredé masky
Medzi škaredé masky patria napríklad bosorky, peknými sú aj známe postavy „Flinserl", ktoré sú súčasťou fašiangového sprievodu Ausseer Fasching v  Bad Aussee. Na fašiangový utorok tu maškary tiahnu obcou v pároch ako mužíček a ženička. Oblečené majú plátenné kostýmy zdobené striebornými flitrami, na hlave nosia masky zo súkna a špicaté klobúky. Do kroku im vyhráva kapela, zvaná Flinserlmusik. Bohaté vzory týchto kostýmov prenikli do Bad Aussee zrejme vďaka obchodu so soľou až z Benátok. 

Bubeníčky (Trommelweiber) z Bad Aussee sú v skutočnosti muži, prezlečení do ženského nočného úboru. Trúbia a bubnujú na melódiu fašiangového pochodu „Ausseer Faschingmarsch“ a mesto je plné ich hrmotu. Na tvári majú masky, aby ich nespoznali démoni, ktorých majú za úlohu vyhnať.

Zložité kostýmy nosia maškary v rámci fašiangového sprievodu Imster Schemenlaufen v obci Imst. Takzvaní striekači (Spritzer), mechári (Sackner) a pudrárky (Kübelemajen) robia miesto sprievodu a odháňajú divákov striekaním vody, udieraním okrúhlymi mechmi či pudrovaním. Naježené bosorky so širokými sukňami a vrkočmi dvíhajú metly nad hlavu a pri tanci prenikavo jačia. Potom nastúpia rolničkári (Roller) a cengáči (Scheller), hlavné postavy bláznivého diania. Nosia masky s vysokým zdobeným čepcom a tancujú spolu tanec, nazývaný „Gang'l“ – rytmicky pritom zvonia veľkými spiežovcami.

K ďalším pozoruhodným tirolským zvykom v predvečer Popolcovej stredy patria Thaurer Mullerlaufen, Telfer Schleicherlaufen, Fisser Blochziehen, Axamer Wampelerreiten alebo Nassereither Schellerlaufen. Všetky tieto fašiangové obyčaje majú osobitný priebeh a rôznym spôsobom znázorňujú tradičné meranie síl.  Používajú pritom svoje typické maškary s bohato zdobenými kostýmami a ohromujúcimi maskami, ktoré sú majstrovskými dielami tirolských rezbárov masiek.

Fašiangové sprievody – bláznom je všetko odpustené
Okrem súboja mocností dobra a zla sú fašiangy obdobím uvoľnenej zábavy a radosti zo života. Počas fašiangov je všetko postavené na hlavu. V rámci fašiangových sprievodov sa na veľkých alegorických vozoch predvádzajú scénky zo života obce, plné fantázie, a robia sa posmešky z politikov, ktorým neostáva nič iné, ako prijať to s pokorným úsmevom.

V rámci obľúbených fašiangových slávností Fetzenfasching v obci Ebensee sa zrejme už od 17. storočia zachováva zvyk „Einisagn“, teda pranierovania nepekného správania zo strany susedov a nadriadených. Táto obyčaj je významným prvkom sociálneho života obce. 

Počas fašiangov v Bad Aussee si rovnako nemilosrdne spomenú na každú trápnu udalosť, ktorá počas roka postihla obyvateľov obce. Príslušné hanopisy sa verejne čítajú v hostincoch vo forme fašiangového listu tak, aby ich počuli všetci zhromaždení. Tento zvyk čerpá zo stredovekej tradície ľudového súdu, ktorý služobníctvu jediný deň v roku dovolil kritizovať panstvo.

Niekedy výsmech dopadá aj na obyčajných ľudí – napríklad pri zvyku Blochziehen – symbolickom ťahaní pluhu, ktorý sa dodnes zachováva v tirolských regiónoch Oberinntal a Ötztal, ako aj v juhovýchodnom Rakúsku. Vtedy sa cez dedinu ťahá konárov zbavený, ozdobený kmeň ihličnatého stromu (Bloch). V minulosti ho ťahali „staré dievky“, teda dedinčanky, ktorým sa neušiel muž. Na kmeni sedel „ženích“ ako symbol zmeškaného sobáša. Dnes sa už máloktoré dievča nechá takto zapriahnuť, ale staršie ženy počas sprievodu rady pobavia divákov tým, že vojdú do „starobabského mlynčeka“, z ktorého na opačnej strane vyskočí mladé dievča. Medzičasom zaviedli na oplátku aj "mlynček na starých chlapov“.

Koniec bláznivej roztopaše
Fašiangové obdobie s početnými plesmi a podujatiami trvá od Troch kráľov do Popolcovej stredy. Predtým sú na programe ešte dve vrcholné podujatia, „Pochabý štvrtok“ a fašiangový utorok, ktorým sa karnevalové obdobie končí. V hornorakúskej obci Sierning sa vtedy ešte raz poriadne odviažu v rámci „Rudenkirtag“. Skupiny dedinských mládencov medzi sebou priateľsky súťažia v tanci a speve – Landlertanzen“ a „Gstanzln-Singen“. Nielen dievčatá sa chcú vydať, snažiť o nevestu sa veru musia aj mládenci.

V niektorých častiach Tirolska a Vorarlberska nastáva koniec fašiangov na takzvaný „Funkensonntag“, teda prvú pôstnu nedeľu. Zapaľujú sa vatry, pália bosorky a tyčami vrhajú do doliny horiace kotúče dreva. Znamená to koniec voľnej zábavy, od Popolcovej stredy, resp. od prvej pôstnej nedele platí až do Veľkej noci z náboženských dôvodov pôst, najmä pre prísnu vieru vyznávajúcu časť katolíckeho obyvateľstva. Ostatní držia diétu kvôli postave.

Fašiangové podujatia