Navigation Obsah Aktivity v Rakúsku
close
Please choose your country:
Or choose your language:

Architektúra s cudzokrajným korením

Rakúsko ako kultúrny národ vďačí za svoju povesť nielen hudbe, literatúre a výtvarnému umeniu. Aj architektúra zaberá v hodnotách popredné miesto. Ako ukazuje pohľad do dejín, aj tu je - tak ako vo všetkých umeleckých smeroch - výmena medzi ostatnými kultúrami životne dôležitá pre ďalší rozvoj.

Wood Architecture in Vorarlberg © Österreich Werbung/Peter Burgstaller
Wood Architecture in Vorarlberg © Österreich Werbung/Peter Burgstaller
Vienna State Opera © Österreich Werbung/Viennaslide
Vienna State Opera © Österreich Werbung/Viennaslide
City of Salzburg © Salzburg Tourismus
City of Salzburg © Salzburg Tourismus
Pri výstavbe Salzburgského dómu v roku 1620 musel vládnuť skutočný jazykový zmätok: miestni stavební robotníci, vojaci zozbieraní zo všetkých krajín a medzi nimi taliansky staviteľ, ktorý všetko živo dirigoval. Santino Solari bol vtedy veľmi zaneprázdený muž, veď bol zamestnaný nielen stavbou Salzburgského dómu, ale aj rekonštrukciou celého traktu opevnenia mesta.
Tak ako Solari, prichádzali v nasledujúcich desaťročiach do cisárskej ríše mnohí talianski architekti, aby dali Rakúsku lesk baroka, ktorý ho preslávil do dnešných dní. Vo Viedni pôsobil Filiberto Lucchese na kostole Am Hof a  Leopoldskom krídle známeho Hofburgu, Carlo Antonio Carlone nechal barokom rozkvitnúť opátstvo Sankt Florian a Domenico Martinelli dodal krásu a dôstojnosť Lichtenštajnskému palácu.

Počas baroka sa architekti kupovali ako v dnešnej dobe legionári futbalových klubov. Každé knieža alebo biskup, ktorý sa tu zdržiaval a mohol si to dovoliť, staval v štýle à la italianità. Popredné postavenie pritom zaujal Johann Lucas von Hildebrandt z mesta Janov. Hildebrandt prišiel do Viedne – a zanechal svoje stopy na mnohých významných stavbách ako napríklad Belvedere,  kostol sv. Petra, palác Schwarzenberg, zámok Schloss Hof v Dolnom Rakúsku a zámok Mirabell v Salzburgu.

Za túto nevídanú výmenu kultúr vďačíme cisárovi Leopoldovi I., Jozefovi I. a Karolovi IV, ktorí boli umelecky zameraní a zastávali aj hmotné politické záujmy. Veď napokon chceli konkurovať skvostným stavbám francúzskeho úhlavného rivala, kráľa Slnko Ľudovíta XIV., a preto si nechali postaviť barokové reprezentačné budovy, akou je aj zámok Schönbrunn.
Baroko v Rakúsku bezpochyby naplnilo tepny dejín architekúry čerstvou krvou. Dosť dlho sa tu varila vlastná polievočka bez toho, aby sa do hrnca pridali stredomorské koreniny a príchute.

Barokom sa začala kultúrna výmena, ktorá vychádzala z Rakúska a zahŕňala nové impulzy.
Viedenský klasicizmus šíril rakúsku architektúru do kráľovských krajín. Ešte významnejším sa stal vplyv Rakúska v druhej polovici 19. storočia: v celej ríši, teda Rakúsko - Uhorskej monarchii, dochádzalo k priestorovému rozšíreniu miest. Postupne boli zbúrané mestské múry a sprístupňované vybudované bulváre, námestia ako aj nové štvrte, aby sa vyzdvihol vzostup mestského obyvateľstva. Vzorom toho bola Viedeň, kde ulica Ringstraße a jej skvostné budovy manifestovali krásu metropoly impéria. Pre dvor pracovali najlepší architekti Európy: či už Gottfried Semper, ktorý predtým pôsobil v Drážďanoch a Zürichu, alebo Theophil Hansen, Dán, ktorý svojimi štúdiami a stavbami architektonicky  nanovo odhalil a interpretoval v Aténach grécku antiku. V tom čase získali novú tvár aj Praha, Brno, Krakov, Lemberg, Triest, Agram, Bratislava a Budapešť – všade sa týčili  obrovské administratívne budovy a kultúrne zariadenia štýlu „Franz-Joseph“.
Umelecký sloh, pochádzajúci z Viedne, ktorý silne ovplyvnil Európu a dokonca aj Ameriku, je secesný štýl (1890 – 1910). Dnes možno vidieť kvetinový štýl Viedenskej secesie  na obytných domoch pri viedenskom trhu Naschmarkt, kostole Steinhof alebo budove Viedenskej Secesie s jej charakteristickou zlatou kupolou.
Rakúsko prežilo za posledných 20 rokov architektonické prebudenie – a má naozaj niečo do seba. Toto môžu návštevníci vidieť naživo na futuristických budovách, akými sú Dom umenia v meste Graz, kultúrna stavba múzea Lentos a Ars Electronica Center v Linzi alebo hypermoderná vládna štvrť v meste St. Pölten. A z Vorarlberska pochádza nová architektúra dreveného stavebného štýlu známa v celej Európe, ktorá sa snaží o symbiózu s krajinou, históriu regiónu a identitou jej obyvateľov. Popritom sa riadi heslom: „Nie človek je tu pre architekúru –  ale architektúra je tu pre ľudí!