Navigation Obsah Aktivity v Rakúsku

Dejiny hudby: melódie ďalekých krajín

Je známe, že cestovanie vzdeláva. To platí najmä o hudobníkoch. Diela Wolfganga Amadea Mozarta, Josepha Haydna, Franza Liszta a Gustava Mahlera by boli vo svojej forme nemysliteľné, keby títo skladatelia počas svojho života necestovali. V európskych veľkomestách publikum nielen očarúvali svojou hudbou, ale hľadali tu aj nápady, myšlienky a inšpirácie pre mnohé svoje diela.

Franz Liszt Center © Burgenland Tourismus / Ulrich Schwarz
Franz Liszt Center © Burgenland Tourismus / Ulrich Schwarz
Mozart's Birthplace © Österreich Werbung/Diejun
Mozart's Birthplace © Österreich Werbung/Diejun
Concert for Europe, Schönbrunn Palace © Wiener Philharmoniker
Concert for Europe, Schönbrunn Palace © Wiener Philharmoniker
Keď každoročne počúva koncert Viedenských filharmonikov pre Európu viac ako 150.000 ľudí pod holým nebom, je aj publikum pestro zmiešané. Tak sa stretávajú v parku pred zámkom Schönbrunn návštevníci Viedne, domáci obyvatelia, ako aj milovníci opery, aby si vypočuli hudbu svetoznámych hudobných skladateľov. Medzi nimi aj rakúskych slávnych osobností, akými sú  Mozart, Haydn, Liszt a Mahler, ktorí by sa tu v zmesi národov určite dobre cítili – veď napokon si títo rozvíjali svoj charakteristický hudobný štýl práve cestovaním a výmenou s inými kultúrami.
 
Už v krehkom veku šiestich rokov podnikol Wolfgang Amadeus Mozart so svojou rodinou na vtedajšie pomery cestu plnú superlatívov. Precestovali nespočetné mestá Nemecka a Belgicka až do Paríža  a Londýna, kde zázračné dieťa  svojou hrou na klavír nadchlo návštevníkov.
 
Aj keď sa nám dnes Mozartove diela zdajú rovnaké, vtedy boli zmesou vplyvov a impulzov rôznych kultúrnych priestorov.  Preberanie formálnych prvkov talianskej opery a spolupráca s libretistom Lorenzom da Ponte posilnili  neskôr taliansky vplyv na Mozartove diela.
 
Dokonca aj pre skladateľa Josepha Haydna, ktorý bol výrazne naviazaný na svoju vlasť, bolo cestovanie a európska výmena skúseností životne dôležité pre ďalší rozvoj jeho štýlu. Keď  v roku 1791 dostal Haydn, ktorý bol skoro celý svoj život v službách kniežaťa  Esterházyho, ponuku komponovať v Londýne, okamžite ju prijal.  Na pochybnosti Mo-zarta, že vôbec nehovorí po anglicky, Haydn odpovedal: „Mojej reči rozumie celý svet !“
 
Štyri roky v Anglicku znamenali pre Haydna  kreatívne obdobie, plné nápadov: diela, ktoré tu skomponoval, by boli hodné celého skladateľovho života. Zložil tu približne 250 samostatných skladieb, alebo svoju operu „Orfeo“ a „12 Londýnskych symfónií“, medzi nimi aj slávna  „Symfónia s úderom na tympany“, vznikli práve tu. Haydn si predovšetkým v cudzine pripomínal svoje burgenlandské korene, čo sa čiastočne  odrazilo - pre Angličanov - v neobvyklých tónoch: tak zazneli v Haydnových Londýnskych symfóniách maďarské a chorvátske ľudové piesne, pre ktoré použil takzvané  „cigánske stupnice“.
 
Taktiež silne spätý s dnešným  Burgenlandom sa cítil aj Franz Liszt, ktorý sám s obľubou používal meno Liszt Ferencz. Už ako dieťa bol v meste Raiding fascinovaný maďarskými  hudobníkmi rómskeho pôvodu, ktorí mali  bez akýchkoľvek notových osnov a kompozičných pravidiel bohatý repertoár vlastných, ale aj cudzích skladieb. Hoci opustil svoju domovinu vo veku dvanásť rokov, ostal týmto koreňom hudobne vždy verný. Tak pestrá a mnohostranná, ako jeho život, je aj jeho hudba, ktorá pod vplyvom  viedenskej klasiky, kultúrneho a politického ducha Paríža v 19. storočí,  hudobnej kultúry  Talianska, Ruska a Nemecka a už spomínaného maďarského dedičstva, vyústila do umeleckej tvorby, ktorá sa dodnes vymyká akýmkoľvek kategóriám.
 
Kozmopolitom bol aj Gustav Mahler, ktorý sa narodil ako syn v židovskej rodine na Morave. Už v ranej dobe ho poznačili mnohé hudobné vplyvy jeho okolia, moravská ľudová hudba, vojenské hudobné skupiny, ako aj pouličné kapely, ktoré hrali v krčmách a pohostinstvách. Už po ukončení štúdia vo Viedni sa vykryštalizoval jeho veľký hudobný talent ako dirigent, ktorým bol v Ľubljane, Olomouci, Kasseli, Prahe, Lipsku, Budapešti a Hamburgu, až kým sa nakoniec stal riaditeľom Dvornej opery vo Viedni.
 
Dnes opäť pôsobia vplyvy Rakúska na veľkých hudobníkov. Krajina sa stala miestom stretávania milovníkov hudby z celého sveta, ktorí navštevujú festivaly, múzeá a miesta pôsobenia komponistov, aby si prehĺbili doterajšie poznatky a vnímanie svojej hudby.