Navigation Obsah Aktivity v Rakúsku
close
Please choose your country:
Or choose your language:

Franz Liszt – jeho život

Franz Liszt je jedným z najžiarivejších osobností medzi klasickými skladateľmi. Bol to excentrik, idol žien, klavírny virtuóz, ktorý napĺňal koncertné sály, intelektuál, kozmopolita a veľký cestovateľ, ale predovšetkým skladateľ, ktorý bez prestania komponoval.

Liszt Birthplace in Raiding © Günther Pint

Jeho hudobná tvorba zahŕňa 123 klavírnych diel, 77 piesní, 25 orchestrálnych skladieb, 65 duchovných a 28 svetských chórových skladieb, ako aj početné hudobné aranžmány a organové skladby. Liszt je priekopníkom "symfonickej poézie", pri ktorej sa hudba stáva rozprávajúcim médiom a opisuje scénické momenty.

Franz Liszt sa narodil 22. októbra 1811 v
burgenlandskom meste Raiding, ktoré sa vtedy nachádzalo v maďarskej časti cisárskeho Rakúska. Už ako malý dostáva od svojho otca, ctižiadostivého a prísneho učiteľa hudby, hodiny klavíra. Z Viedne, kde ho okrem iných učiteľov učí aj Antonio Salieri, sa rodina sťahuje ďalej do Paríža. 12-ročnému zázračnému dieťaťu však kvôli jeho národnosti nie je umožnené študovať na parížskom konzervatóriu, preto sa rozhodne jeho otec ešte viac zintenzívniť hodiny cvičenia.

Pobyt v Paríži
Liszt, ktorý sa zaujíma o duchovné prúdy svojej doby, nadväzuje kontakty s mnohými vtedajšími umelcami. Priateľstvá s velikánmi hudobného života ako napr. Frédéric Chopin, Hector Berlioz a Felix Mendelssohn Bartholdy mu prirodzene ukážu svoje vlastné hudobné hranice. A výmena názorov ho predsa len poháňa vpred. V jednom z listov svojmu žiakovi a priateľovi Pierrovi Wolfovi z mája 1832 píše: Už 14 dní pracuje moja myseľ a moje prsty ako posadnutí diablom [cit.] – Homér, Biblia, Platón, Locke, Byron, Hugo […], Beethoven, Bach, Hummel, Mozart, Weber stoja všetci pri mne. Študujem ich, pozorujem ich, hltám ich s nadšením a zanietením, okrem toho cvičím 4 až 5 hodín […]. Ach! Pokiaľ sa nezbláznim, opäť nájdeš vo mne umelca!

Cestovanie po Európe
Nasledujúce roky sú poznačené a formované neúnavným cestovaním, početným komponovaním a vystúpeniami po celej Európe. Ožení sa s o šesť rokov staršou Marie d'Agoult, s ktorou má tri deti. Na pobyty vo Švajčiarsku a Taliansku nadväzujú početné zastavenia po celej Európe. Po umeleckej stránke je Liszt v tomto čase konfrontovaný nielen s kritickými hlasmi voči jeho dielam, ale aj s obrovským úspechom. V rokoch 1841- 42 je ako klavírista v Berlíne oslavovaný a obklopený predovšetkým ženami do takej miery, že  Heinrich Heine zavádza pojem "lisztomaniacky".
Koncom roku 1843 sa Liszt a Marie d'Agoult rozchádzajú, potom čo Marie odmieta ďalej ospravedlňovať Lisztove neustále sa opakujúce nevery. Ostrý konflikt o právo na výchovu spoločných detí vyhráva Franz Liszt, ktorý však nakoniec deti necháva u svojej mamy v Paríži.

Čas vo Weimare
Od roku 1843 do roku 1861 je Franz Liszt kapelným majstrom vo Weimare a spriatelí sa v tomto čase s Richardom Wagnerom, ktorý sa neskôr – proti Lisztovej vôli – ožení s jeho dcérou Cosimou. V súkromí sa v tomto období stretáva s temperamentnou kňažnou  Carolyne zu Sayn-Wittgenstein, v ktorej nachádza rovnocennú partnerku na diskusie a zároveň podporovateľku svojho umenia. Weimarské roky sú umelecky najproduktívnejším obdobím v živote Liszta. Vznikajú mnohé jeho klavírne diela, dvanásť symfonických básní, svetové diela (piesne, melodrámy, mužské chóry) a duchovná hudba. Napriek tomu: jeho uznanie ako skladateľa zostáva nepatrné. Podobne je to aj s jeho prácou dirigenta, ktoré nachádza sčasti uznanie a sčasti prudké odmietanie. 36 krát diriguje opery od Richarda Wagnera, k tomu diela od Berlioza, Mendelssohna a Schumanna.

Sťahovanie do Ríma
Po približne 20 rokoch vo Weimare sa Franz Liszt sťahuje do Ríma – vlastne preto, aby sa tam oženil so svojou životnou družkou Carolyne zu Sayn-Wittgenstein. Deň pred svadbou však Carolyne na nátlak svojej rodiny, ktorá je proti uzatvoreniu tohto manželstva, odvoláva svoj súhlas so sobášom. Toto rozhodnutie sa neskôr prejaví aj na ich vzťahu a v konečnom dôsledku vedie k rozchodu.

Liszt sa potom venuje intenzívnejšie náboženským skladbám a cirkevným hudobným dielam. Pápež Pius IX. mu nakoniec udeľuje nižšie vysvätenie a titul Abbé, čím sa predsa len naplní Lisztova túžba z mladosti, byť súčasťou kňazského stavu. V týchto neskorých rokoch života dostáva jeho skladateľská tvorba, predovšetkým orechstrálne diela a mysliteľské diela, zaslúžené uznanie. V roku 1886 cestuje napriek ťažkému ochoreniu do Weimaru, aby tu navštívil Bayreuthsky hudobný festival pod vedením svojej dcéry Cosimy. Niekoľko dní po svojom príchode zomiera 31. júla a je pochovaný na Bayreuthskom mestskom cintoríne.