Dielo Gustava Klimta

Prvé roky tvorby

Po ukončení štúdia umenia zahajuje Gustav Klimt svoju kariéru ako dekoratívny maliar éry budovania Ringstraße. Do tejto prvej fázy jeho tvorby spadá návrh schodíšť divadla Burgtheater a Umeleckohistorického múzea. Umelecké a finančné docenenia sa nastavujú.

Ale Gustav Klimt sa snaží o realizáciu svojho vlastného umeleckého prejavu. Ako takmer 35-ročný stojí na čele secesionistov, ktorí si dali za cieľ obnovu umenia a sú otvorení medzinárodnému hnutiu moderny. V budove Josepha Maria Olbricha, Secesii, dochádza k prelomeným výstavám, ktoré sprevádza rada škandálov. V súčasnom protestnom dokumente adresovanom Klimtovi sa píše: „Nebojujeme proti nahému a proti slobodnému umeniu, ale proti škaredému umeniu.“ Na druhej strane získava Klimt na svetovej výstave v Paríži ocenenie Grand Prix za obraz „Filozofia“ (z cyklu fakultných obrazov). Od vtedy sa Klimt stal európskou celebritou.

Za zenitom úspechu

Umelecký vrchol tohto obdobia tvorí výstava na počesť Ludwiga van Beethovena v roku 1902. Na nej sa uskutočnil sen o súhrnnom umeleckom diele, ku ktorému Klimt prispel jeho monumentálnym Beethovenfries, ktorý dnes môžete opäť obdivovať na mieste svojho zrodu – v Secesii. O niekoľko rokov neskôr pracuje Klimt v spolupráci s Josefom Hoffmannom, spoluzakladateľom umeleckej dielne Wiener Werkstätte, na bruselskom paláci Palais Stoclet, kedy vytvorili snáď najznámejšie súhrnné dielo moderny.

Pod dominanciou ornamentov a nasadenia prvku zlata, ktoré poznačujú dielo Beethovenfries, sa zahajuje v diele Gustava Klimta tzv. „Zlatá epocha“, ktorá vrcholí v roku 1908 dokončenej maľbe „Bozk“. V ráznej symbolike a priestrannej dekorácii slávia diela týchto rokov zmyselnú chuť. Zároveň však znázorňuje aj temnú stránku ľudskej existencie, hrozbu smrti a úpadku. V jeho neskoršej tvorbe nahrádza „Zlatú epochu“ dekoratívno-expresívny štýl so zmyslom pre farby.

Portréty a kresby

Gustav Klimt je maliarom rozkvitajúceho občianstva, ktorého ženské osadenstvo portrétuje krížom cez všetky jeho fázy tvorby. Obraz Adele Bloch-Bauer I sa už niekoľko rokov radí k najdrahším obrazom na svete. Okrem portrétov sa Klimt počas svojho života venoval aj kresbám. Sama kvalita (z približne 250 obrazov sa zachovalo 3.000 kresieb) značí význam tohto umeleckého druhu pre Klimtovu tvorbu. Vo svojej skvelej kvalite patria kresby k najväčšiemu umeleckému dedičstvu svojho druhu.

Klimtova výstava

Hlavné Klimtove diela nájdete vystavené v Rakúskej galérii Horného Belvederu a v Múzeu Leopold. Viedenská Secesia disponuje známym Beethovenfries, ktorý je vystavený na tom istom mieste, na ktorom bol tento obraz prezentovaný verejnosti po prvýkrát. S takmer 400 listami vlastní Viedenské múzeum celosvetovo najväčšiu zbierku Klimtovych kresieb zo všetkých umelcových období tvorby, ktorá bude v rámci mimoriadnej výstavy po prvýkrát predstavená ako jeden celok. Ďalšia rozsiahla zbierka sa nachádza vo vlastníctve viedenského múzea Albertina.