Navigation Obsah Aktivity v Rakúsku

Gustav Mahler

Narodil sa 7. júla 1860 v Kališti, Čechy. Zomrel 18. mája 1911 vo Viedni. „Musím zostať na vrchole. Nesmiem sa nechať ničím iritovať alebo stiahnuť dolu. Udržať sa hore je samo o sebe dosť ťažké.“

 © Österreichisches Theatermuseum
Hrať ako hudobník v orchestri pod vedením Gustava Mahlera nebolo veru žiadnym potešením. Provokačný, nervózny hviezdny dirigent hnal inštrumentalistov až za hranice svojich možností, šikanoval každého, kto mu nestačil a od svojich operných spevákov požadoval dovtedy nevídané výkony.

Výsledkom driny bol obrovský úspech u publika. Už ako tridsaťročný bol považovaný za jedného z najväčších dirigentov vtedajších čias, jazdil na turné s takmer nepochopiteľným pracovným nasadením po celej Európe a viedol tie najvýznamnejšie orchestre.
Počas rokov života vo Viedni 1897-1907 bol Gustav Mahler na vrchole svojej kariéry. Ako riaditeľ Viedenskej opery zaviedol do vtedajšej tradičnej opery prelomové reformy: odstránil starožitné javiskové dekorácie a strnulých spevákov. Spojil dohromady javiskový obraz s dejom a hudbou do dramatického celku, jeho novinky sa stali začiatkom modernej opernej inscenácie. 

Vo Viedni sa však naplnili aj Mahlerove osobné túžby. Nechal sa pokrstiť a konvertoval na katolícku vieru, taktiež z obáv pred antisemitskými prekážkami. V marci 1902 sa oženil s o 19 rokov mladšou Almou Schindler, ktorú vášnivo zbožňoval. Bola fascinovaná osobnosťou a dirigenskými schopnosťami Mahlera. Napriek tomu, že Alma bola tiež umelkyňa a vyrastala v prostredí okolo Gustava Klimta a Maxa Klingera, trval Mahler na tom, aby sa Alma venovala výlučne rodinným a manželským povinnostiam. Spolu so svojimi dvomi dcérami Máriou Annou (*1902) a Annou Justínou (*1904) trávil manželský pár letné mesiace. Mahler bol však v tom čase taký pohltený svojou skladateľskou prácou, že len zriedkavo spolu niečo podnikli. Tragická smrť staršej dcéry v roku 1907 taktiež neposilnila spojenie medzi Gustavom a Almou Mahler.
Najväčší význam pre budúce generácie dosiahol Gustav Mahler svojou činnosťou, ktorej sa najviac venoval počas svojich prázdnin. Osamotený, v blízkosti hôr, často vo vlastnoručne zhotovenom domčeku skladal hudbu, ktorá predstihla svoju dobu o mnoho rokov. Porušil zabehnuté pravidlá formy a harmónie, experimentoval s novými hlasmi a nástrojmi, ako aj tónmi a zvukmi, ktoré sa vymykali normálnemu spôsobu hry nástrojov. Tento inovatívny posun, predovšetkým v jeho neskororomantických symfóniách, nebol dostatočne docenený. Vo Viedni nachádzala jeho hudba dlhý čas pochopenie iba u malého hlúčika nadšencov a inak narážala na odpor. Tiež jeho žena len málo rozumela jeho skladbám.
Koncom roku 1907 sa Mahler zriekol po mnohých konfliktoch miesta kapelníka a riaditeľa opery vo Viedni a odišiel do Metropolitnej opery v New Yorku, kde sa konečne dočkal veľkého úspechu ako dirigent a skladateľ. Alma, zanedbávaná manželovým vysokým pracovným nasadením, si začala v roku 1910 milostný vzťah s architektom Walterom Gropiom. Napísal jej ľúbostný list, ktorý však omylom poslal Gustavovi Mahlerovi. Toto priviedlo Mahlera takmer na pokraj šialenstva. Skladateľ, ktorý bol počas cestovateľských rokov ako mladý kapelník sám vášnivo zaľúbený takmer v každom novom meste, sa zrazu dramaticky začal pokúšať o Alminu priazeň.
Mahler trpel niekoľko rokov na bakteriálne ochorenie srdca. Vo februári 1911 sa jeho stav náhle zhoršil po náročnom koncerte v Metropolitnej opere. Vrátil sa naspäť do Viedne, kde však tomuto 50-ročnému umelcovi tiež nevedeli pomôcť.

Dielo Gustava Mahlera
Alma Mahler
Medzinárodná  spoločnosť Gustava Mahlera vo Viedni
Skladateľov domček na jazere Wörthersee
Skladateľov domčke v Steinbachu