Navigation Obsah Aktivity v Rakúsku

Imperiálne Rakúsko

Habsburgovci sa počas svojho vládnutia v Európe po celé stáročia prejavili vyslovene nielen ako milovníci staviteľstva, ale aj ako nadšení cestovatelia – čo sa v neposlednom rade ukázalo aj na rôznorodosti imperiálnych stavieb po celom Rakúsku.

Hofburg Vienna © Hofburg Kaiserappartements
Hofburg Vienna © Hofburg Kaiserappartements
Imperial Villa Bad Ischl © Kaiservilla
Imperial Villa Bad Ischl © Kaiservilla
Schloss Hof in Marchfeld © Lois Lammerhuber
Schloss Hof in Marchfeld © Lois Lammerhuber
Či už Graz, Innsbruck alebo Viedeň: v celej krajine je cítiť dedičstvo imperiálnej minulosti Rakúska – samozrejme nikde inde nie je také výrazné, ako v spolkovom hlavnom meste Viedeň, kde už pri návšteve niektorej z mnohých historických kaviarní pocítite nádych cisárstva. V celom centre mesta môžete natrafiť na stopy cisárskeho domu:  Augustínsky kostol na Jozefskom námestí býval dejiskom sobášov pánov a paní  Habsburgovcov, zatiaľ čo hrobka cisárov pod Kapucínskym kostolom slúžila ako posledné miesto odpočinku korunovaných hláv ríše. Najviac hostí to samozrejme ťahá do prepychových zámkov, akým je napríklad barokový zámok Schönbrunn, ktorý má dohromady 1.441 izieb. Skvostné salóny a obytné priestory cisárskej rodiny priťahujú svojím čarom ročne okolo 1,5 milióna návštevníkov; veď iba umelecké parky a záhrady sú hodné návštevy. Nielen dovolenkári, ale aj domáci sa denne prechádzajú hore až ku Gloriette a najkrajšie umiestnenej kaviarni vo Viedni, alebo si urobia výlet k najstaršej, stále existujúcej zoologickej záhrade na svete. Tu, v zámockom parku sa koná každý rok letný koncert Viedenskej filhrmónie – hudobný zážitok extra triedy s voľným vstupom a pôsobivou kulisou osvetleného zámku.
 
Aj vo viedenskom Hofburgu, ktorý slúžil predovšetkým na reprezentačné účely, si môžu návštevníci prezrieť bývalé cisárske apartmány. Mimoriadne dobre je zdokumentovaný každodenný cisársky život v Striebornej komnate: len samotná výstredná kultúra stolovania Habsburgovcov ukazuje, aké obrovské výdavky si vyžadoval dvorný aparát s takmer 5000 ľuďmi. Naproti tomu múzeum „Sisi " poskytuje pohľad do súkromného života slávnej cisárovnej; popri je kúpeľni a telocvični je okrem iného vystavená aj rekonštrukcia jej róby z rozlúčky so slobodou, jej župan a jej posmrtná maska. Nemí svedkovia života, ktorý sa skončil príliš skoro násilnou smrťou - čo aj nemalou mierou prispelo k „mýtusu Sisi“ .
 
Naproti tomu je mimoriadne živo na terasách bývalého slávnostného zámku Hof an der Donau, keď niektorá z barokových slávností, konajúcich sa v priestoroch zámku, prenesie atmosféru výstredného života vtedajších čias do prítomnosti. Opulentný zámok bol pôvodne „kniežacou odmenou“, ktorú dostal princ Eugen Savojský od Habsburgovcov ako poďakovanie za víťazstvo nad obliehajúcimi Turkami. Potom, ako sa budova začala očividne rozpadať, bola na prelome tisíročia kompletne zrenovovaná a v týchto dňoch opäť žiari ako po dávne roky.
 
Rovnako dobre zostala zachovalá aj cisárska vila v meste Bad Ischl, v ktorej trávila urodzenosť horúce letá. Len čo zavítalo do krajiny leto, ťahalo to aj Habsburgovcov do oblasti Salzkammergut - a kto si to mohol dovoliť, urobil tak tiež.  Všetko to začalo jedným náhodným kúpeľným pobytom, ktorý na radu svojho lekára podnikol vtedy ešte bezdetný cisársky pár Franz Karl a Sophie von Bayern. Aj ich syn cisár Franz Joseph a jeho manželka  Elisabeth trávili mnohé letá vo svojej cisárskej vile v meste Bad Ischl – vila je v letných mesiacoch sprístupnená a vyzerá rovnako ako za čias cisára a jeho rodiny. Už vtedy hýčkala dvorná pekáreň Zauner mlsné jazýčky vyberanými múčnikmi – a dodnes si nevieme predstaviť návštevu Bad Ischla bez toho, aby sme si neodskočili k „Zaunerovi“. 
 
Menej kvôli oddychu, avšak hlavne z politických dôvodov sa Habsburgovci usadili aj v Tirolsku:„hlavné mesto Álp" Innsbruck slúžilo cisárovi Maximiliánovi I. z dopravno-technického hľadiska ako ideálne položená rezidencia na expanziu do západnej Európy.  Dnes si, mimochodom, pripomína legendárna „Zlatá strecha" svoju vládu: takýto druh dvornej lóže s najlepším výhľadom na hlavné námestie sa rýchlo stal symbolom Innsbrucku. Pamätný hrob cisára v Innsbruckom dóme patrí dodnes medzi umelecky najvýznamnejšie diela umenia renesancie v strednej Európe.
 
Naproti tomu je pre návštevníkov skôr tajným tipom Vojvodský dvor v Grazi, kde  Habsburgovci vykonávali ako panovníci Štajerska svoje úradné povinnosti: celú fasádu budovy – viac ako 220 m² –  vyzdobil barokový maliar Johann Mayer freskami, ktoré znázorňujú bohov grécko-rímskej mytológie. Títo Habsburgovci mali skutočne vyberaný vkus. A človek naozaj nemusí byť nadšencom dunajskej monarchie, aby sa aj v dnešnej dobe z toho tešil.