Moderná architektúra v Rakúsku

V Burgenlandsku dozrievajú červené vína s najintenzívnejšou chuťou a najsladšie biele vína a vinohradníci  z tejto spolkovej krajiny sa stali progresívnymi investormi. Mnohí z nich – napr. Weingut Esterhazy, obohatili obraz krajiny o odvážne stavby, prípadne citlivo oživili a rozšírili dielo svojich predkov.  Korutánsko, vyhrievajúce sa v priazni južných klimatických podmienok, pokukávalo vždy skôr na tradície stredozemských stavieb svojich južných susedov. Vily a kúpeľné domy nám sprostredkúvajú šarm klasickej dovolenky minulosti – Sommerfrische – letného sídla. Dnešná doba dodáva viac guráže. Ako príklad sa dá uviesť „Steinhaus“ z pera Güntera Domeniga pri jazere Ossiacher See, ktorý sa stal medzičasom uznávaným príkladom postmodernistického dekonstruktivistického prístupu. Markantným príkladom dekonstruktivistickej konštrukcie, otvorenosti voči svetu, preklenutiu hraníc a vízionárstva reprezentuje budova centrály Hypo-Alpe-Adria-banky.
 
Dolné Rakúsko ponúka rovnako širokú paletu architektonických zážitkov: prechádzka po Starom meste v Kremse je akýmsi putovaním do stredoveku, odkiaľ návštevníka, ocitnuvšieho sa pred kultúrnym stánkom mesta - Kunsthalle Krems - katapultuje táto ojedinelá stavba do súčasnosti. Snáď najvyšpekulovanejším  klenotom dolnorakúskej architektúry je"Loisium", obrovské multimediálne múzeum vína, prepojené s dizajnérskym hotelom. Napätie evokuje „Wolkenturm“ (mrakodrapová veža) v Grafeneggu. V ostrom kontraste so zámkom v štýle romantického historizmu sa nasúva expresívne naskladaný pavilón do oblohy parku a spĺňa zároveň niekoľko funkcií: sochárskeho objektu, scény pre open-air podujatia i miesta na pobudnutie.  

Hornorakúske historické jadrá sídiel – napr. Welsu, Steyru, Schärdingu a Gmundenu – predstavujú ostrý protiklad voči architektúre súčasnosti. Budova múzea výtvarného umenia Lentos na pobreží Dunaja v Linzi, rovnako ako markantné futuristické tvary blízkeho Ars Electronica Center, nasvieteného vo vnútri plášťa svetelnými diódami všetkých farieb. Linz mal pozitívny vzťah k progresívnej architektúre i v rokoch 70: Dom hudby Brucknerhaus a jeho vznášajúce sa koncertné sály sa stal prvou medzinárodne uznávanou stavbou Linzu dnešných čias.
 
Ak sa povie Salzburg, vynorí sa v predstave synonym „Baroko“ a množstvo kostolov, palácov a námestia z mozartovských čias. Faktom je, že Salzburg má i inú -  súčasnú - tvár, na ktorú je i hrdý: dôkazom je napr. stavba Museum der Moderne na vrchu Mönchsberg alebo Hangar 7 na salzburskom letisku, svetoznáma jedinečná kombinácia leteckého hangára, umeleckej galérie, gastronómie a umeleckých zážitkov. 

Štajersko bolo a i naďalej zostáva najživšou činorodou dielňou architektúry súčasnosti, dnes známou pod názvom „Grazer Schule“. A pretože otcovia mesta a jeho stavebného rozvoja sú vplyvu tejto dielne priam vystavení, objavil sa v meste dom umenia - Kunsthaus – prezývaný i priateľský votrelec (Friendly Alien), z pera britských architektov Cooka a Fourniera ako do reality presťahovaná vízia. Kunsthaus alebo ostrov Vito Acconcis Insel v rieke Mur sú jasnými proklamáciami realizovateľnosti architektúry, o ktorej majú mnohí architekti doposiaľ iba snívať..  

Hornatý Vorarlberg sa v priebehu ostatných rokov stal pre záujemcov o architektúru priam magnetom. Za posledných štyridsať rokov sa tu scéna s architektonicky zaujímavými dielami pre každodenný život tak zahustila, že ju nestíhajú plne sledovať ani domáci. Od 90. rokov začína na nenápadnú zemičku pokukávať s čoraz vyšším záujmom i európska odborná verejnosť. Výsledkom včasného zamerania sa na trvale udržateľný rozvoj  je, že Vorarlberg zo svojho zámeru profituje, získajúc náskok v kultúre výstavby. Ohľaduplné narábanie so zdrojmi, jednoduché, konštruktívne premyslené pôdorysy a materiály, príznačné pre súčasné trendy vytvárajú zároveň i určité ohnivká, spájajúce súčasnosť s domácou tradíciou.
Moderne Architektur in Vorarlberg 

Architektonicky najnapínavejšie budovy  venovalo návštevníkom hlavného mesta pri riečke Inn Tirolsko. Sú nimi napr. lyžiarsky skokanský mostík Bergisel-Sprungschanze z pera architektky Zaha Hadid,  ktorú domáci dnes nazývajú Insbrucký maják -  „Leuchtturm von Innsbruck“. Návštevníci majú možnosť vyviezť sa do hlavy veže a obdivovať nádheru krajiny údolia rieky Inn. Ďalšími presvedčivými dôkazmi o tom,  že Tirolsko kladie veľký dôraz na náročnú architektúru, je nová lanovka Hungerburgbahn v Innsbrucku alebo viacnásobne vyznamenané stavby filiáliek supermarketov MPreis. 

Viedeň sa môže pýšiť intaktným obrazom historického mesta, akému snáď vo svete niet páru – táto skutočnosť je však náročnou výzvou  pre otcov mesta i architektov, aby nadviazali s historickou substanciou mesta nerušený a nerušivý dialóg. Skyline Donaucity alebo MuseumsQuartier sú názornými príkladmi, že skok do 21. storočia vo Viedni zvládli úspešne. Viedeň je špecifická i kultúrou prestavieb a rozširovania starej stavebnej hmoty – vznikli pri nich interiérové celky, ktoré odborná svetová verejnosť uvádza ako nasledovaniahodné počiny, predurčujúce architektonické trendy.