Navigation Obsah Aktivity v Rakúsku

Rakúska kuchyňa, kultúrne dejiny

„Sme to, čo jeme.“ Tento známy citát má hlboké súvislosti. Hovorí sa, že najneskôr pri jedle sa ukáže, ako krajina funguje. Čo by teda mohli početné regionálne špeciality prezradiť o Rakúšanoch? Celkom určite, že sú to labužníci, ktorí milujú svoju domácu kuchyňu.

Wiener Schnitzel © Österreich Werbung  Eisenhut & Mayer
Wiener Schnitzel © Österreich Werbung Eisenhut & Mayer
Apricot Dumplings © Österreich Werbung  Eisenhut & Mayer
Apricot Dumplings © Österreich Werbung Eisenhut & Mayer
Linzer Torte ©  Österreich Werbung  Wolfgang Schardt
Linzer Torte © Österreich Werbung Wolfgang Schardt
Jedlo predstavuje taktiež identitu, jedlo stelesňuje príslušnosť k rodine, kultúre a k národnej jednote. Čo pre Britov znamená ich Fish and Chips, pre Američanov hamburger, to je pre Japoncov sushi a pre Rakúšanov rezeň.
 
Kulinárske špeciality sú teda charakeristickým symbolom krajiny a regiónov.
A prezrádzajú mnoho o duši krajiny, o otvorenosti voči iným kultúram. Tak sa teda môže stať, že spojenie čínskeho ovocia (marhuľa) s rastlinou z indického oceánu (cukor) a českou myšlienkou (príprava knedličiek) sa stane pojmom pre malebnú riečnu oblasť Wachau.
 
Mnohé recepty a jedlá by sa mohli považovať za typicky rakúske, miestne špeciality – avšak bez interkultúrnych výmen by neboli nikdy vznikli. A práve Rakúšania sú v tomto výborní majstri a prinášajú na taniere najrozličnejšie kultúrne vplyvy. Rakúsky jedálny lístok vyzerá ako potulky európskymi kultúrnymi dejinami, ako cesta do minulosti.
 
Tak napríklad, svetoznámy viedenský rezeň. Nepochádza z Viedne, ale z Benátok. Talianski kuchári už v 16. storočí piekli mäso v strúhanke z bieleho chleba, a pred nimi to pravdepodobne bolo ešte židovské obyvateľstvo v Konštantínopole. Podľa legendy prišiel rezeň do Rakúska okolo roku 1857 a priniesol ho sem rakúsky poľný maršal Radetzky. V tejto krajine sa počas cisárskeho obdobia toto jedlo zdokonalilo a dnes je z neho to, čím je známe na celom svete: nezameniteľná rakúska špecialita.
 
Linecká torta je taktiež známa ďaleko za hranicami Rakúska. Hornorakúske spolkové hlavné mesto jej prepožičalo svoje meno. Jedinečné pritom je, že recept na túto tortu je považovaný za najstarší písomný recept na tortu na svete. Túto pochúťku však preslávil až istý Frank: Johann Konrad Vogel začal v roku 1822 pracovať pre vdovu a cukrárku Katherina Kreß. A tu sa začal úspešný príbeh lineckej torty. Dnes sa Linecká torta teší dobrému menu podobne ako Sacherova torta a je rovnako obľúbeným ako aj lahodne chutiacim suvenírom z Rakúska.
 
Čokoládový koláč nebol vynájdený vo Viedni, avšak legendárna Sacherova torta áno. Torta, ktorú prvý raz upiekol v roku 1832 šibalský kuchársky učeň Franz Sacher, urobila dojem svojou chuťou a dizajnom. Za skutočnosť, že sa Sacherova torta stala najznámejšou zo všetkých čokoládových tôrt, je však potrebné poďakovať synovi kulinárskeho kreatívneho spolku: Eduardovi Sacherovi. Koncom 19. storočia sa mu podarilo presláviť túto čokoládovú tortu takmer po celom svete a začať tak éru neslýchaného úspechu.
 
Knedle dnes môžete nájsť na jedálnych lístkoch široko-ďaleko. Ich dejiny však začínajú na brehoch hornorakúskeho jazera Mondsee, kde sa pred takmer 4000 rokmi usídlili v dedinách na drevených koloch ľudia z doby kamennej. Tu sa pri vykopávkach našli zvyšky prehistorickej knedle. Prinajmenšom, kúsky cesta poukazovali na to, že kedysi dávno v nich boli obalené kúsky ovocia alebo mäsa. Očividne je teda knedľa pravým (Horno-) Rakúšanom. To je však jedno. Názov knedľa však pochádza zo stredovekej spisovnej nemčiny „knode“, čo bolo označenie pre uzol. Prvé znázornenie uvarenej knedle z cesta v tvare gule sa nachádza v južnom Tirolsku na freske v hradnej kaplnke na hrade Hocheppan. Či už majú knedle svoj pôvod v alpskom predhorí alebo nie, knedle dnes patria k medzinárodným klasikom. Môžete ich nájsť ako Kloß alebo Klops v Nemecku, rovnako ako Matzah Ball v Izraeli, či Meat Ball v USA.
 
Na západe Rakúska sa vyrába korenistá a voňavá špecialita: syr Bergkäse. Svoj pôvod má tento syr na Strednom Východe, kde už v čase doby kamennej bola známa výživná hodnota mlieka. Do Álp sa táto receptúra dostala veľmi skoro z celkom jednoduchého a praktického dôvodu: mlieko je na lúkach a pastvinách ľahko dostupná surovina a vyrábaný tvrdý syr má dlhú životnosť. Vďaka tomuto syru bolo možné prežiť v alpských regiónoch. Dnes sa rozličné druhy trávy a bylín, ktoré spásajú kravy na lúkach a pasienkoch, starajú o vítanú chuťovú rozmanitosť tohto syra.

Malá krajina, úžasné jedlá, chutné recepty