Život Gustava Klimta

Úvodné roky

Gustav Klimt sa narodil 14. júla 1862 ako druhý najstarší z celkovo siedmich detí v malomeštiackych pomeroch v Baumgartene – v tej dobe vidiecke predmestie Viedne. Jeho detstvo a mladosť spadajú do obdobia rozkvetu, počas ktorého vznikali honosné stavby centrálnej viedenskej ulice Ringstraße. Napriek ťažkej finančnej situácii ostáva jeho rodinný život harmonický a súrodenci na seba silno naviazaní.

Mladému nadanému Gustavovi Klimtovi umožňujú, pod ťarchou veľkých obetí, štúdium na umeleckej škole Kunstgewerbeschule – neskôr známej ako Vysoká škola aplikovaného umenia. Čoskoro sa tak ocitne v centre skupiny umelcov podieľajúcich sa na výstavbe spomínanej Ringstraße. Spoločne so svojim bratom Ernstom a Franzom Matschom zakladajú spolok umelcov „Künstler-Compagnie“, ktorý sa po desaťročie podieľal na zariaďovaní palácov, víl, divadiel a múzeí vo Viedni a celej Rakúsko-uhorskej monarchii.

Smrťou brata Ernsta sa ateliérový spolok začína rozpadať. Ale Gustav Klimt po umeleckej stránke už dávno prerástol z historicko-dekoratívneho zariaďovania priestorov. Vo Viedni na prelome storočí, kedy Sigmund Freud uverejňuje svoje diela, hľadá aj umenie nové smery. Pod vplyvom symbolizmu sa Klimt usiluje o vlastnú formu prejavu, ktorá by mu umožnila stvárniť v obrazoch temné pocity aj nádej.

Viedenská secesia

V roku 1897 sa Klimt jednou ranou dostáva do pozornosti verejnosti. Ako prezident Spolku výtvarníkov Rakúska je hlavou tzv. secesionistov, ktorí sa snažili o vynovenie umenia. Secesia vo Viedni sa stáva výstavnou budovou nového hnutia. Je to obdobie najväčších umeleckých škandálov, ktoré vrcholí v roku 1900 obrazmi, ktoré Klimt vytvoril pre Viedenskú univerzitu. Dielom Beethovenfries, ktoré vzniká pre XIV. výstavu secesie v roku 1902, začína nová fáza jeho tvorby. Dominancia ornamentov a používanie zlata predzvestuje obdobie tvorby Gustava Klimta, ktorého vyvrcholením je v roku 1907/1908 namaľovaný obraz „Bozk“.

Človek, ktorý pripravil cestu moderne

O sebe samom Gustav Klimt hovoriť nechcel, vždy poukazoval na svoje dielo. Napriek úspechu bol v spoločenskom živote stále neistý. Najradšej sa prezentoval v modrom maliarskom plášti, s neupravenými vlasmi a hovorieval dialektom svojho rodiska. Napriek oceneniam cisárskeho domu ho šľachta ignorovala. Bol maliarom rozvíjajúceho sa občianstva, ktoré stvárňoval predovšetkým v jeho obrazoch so ženskou tematikou. Podporovali ho viacerí židovskí mecenáši, ktorí boli novým tendenciám v umení otvorení. V Emilie Flöge, majiteľke módneho salónu, nachádza Klimt, ktorý sa nikdy neoženil i keď mal deti s viacerými ženami, svoju životnú priateľku. Bola to práve ona, ktorá ho oboznámila s krajinou okolo jazera Attersee, kde až na pár výnimiek trávil letá a maľoval očarujúce krajinomaľby.
Po troch desaťročiach intenzívnej práce a mnohých triumfoch utrpel Gustav Klimt infarkt, na ktorého následky 6. februára 1918 v nedožitom 56. roku života vo Viedni zomiera. Jeho hrob sa nachádza na cintoríne Hietzinger Friedhof. V tom istom roku zomierajú aj jeho geniálni spolupútnici ako Otto Wagner, Kolo Moser a Egon Schiele. Zároveň je to rok, v ktorom zaniká Rakúsko-uhorská monarchia.

Klimtova vila

Posledný a jediný zachovaný ateliér Gustava Klimta vo Viedni-Hietzig bude po rozsiahlej renovácii v lete 2012 znovu otvorený a ponúkne pohľad do umelcovej pracovnej a životnej atmosféry.
www.klimt.at

Mimoriadna výstava venovaná Klimtovi vo Viedenskom múzeu, Karlsplatz: 16. máj až 16. september 2012
S takmer 400 listami vlastní Viedenské múzeum celosvetovo najväčšiu zbierku kresieb Gustava Klimta. V rámci Klimtovho jubilejného výročia bude zbierka po prvý raz v histórii vystavená ako celok.
www.wienmuseum.at