Navigation Obsah Aktivity v Rakúsku

Salzkammergut – jazerá ako sen

Soľ = Salz a územie, ńa ktorom sa už od nepamäti toto „biele zlato“ - soľ, ťažilo, dostalo po soli i názov: Salzkammergut (Soľná komora). Tento krásny kraj sa nepreslávil iba ťažbou soli – preslávili ho i jazerá, v ktorých sa pyšne zrkadlia okolité skalnaté štíty.

 © österreich Werbung / Peter Burgstaller

Územie Salzkammergutu - ohraničeného masívom Dachsteinu, pohoriami Totes Gebirge a Höllengebirge v Spolkových krajinách Horné Rakúsko, Soľnohradsko a Štajersko, sa pýši viac ako 70 jazerami rozličnej veľkosti. Každé z nich má svoj vlastný charakter a vo všetkých bez rozdielu je veľmi kvalitná voda na kúpanie. Okrem rašelinového jazera Irrsee, s teplotou vody do 27°C, sa považuje za najteplejšie jazero regiónu Mondsee, teplota ktorého dosahuje 26°C. Jazero v susedstve - Attersee je svojou hladinou o ploche 46 km² najväčším v regióne a kvôli „ružovému vetru" ho oceňujú hlavne jachtári. Traunsee, dosahujúce hĺbku do 191 m je zasa najhlbším z jazier Salzkammergutu. Preteká ním rieka Traun a týči sa nad ním Traunstein (1.691 m). Poznali ho už starí Rimania a nazývali ho "lacus felix" - Šťastné jazero.

Nemenej impozantnú scenériu má jazero Grundlsee, na úpätí pohoria Totes Gebirge. Z jeho východného brehu je iba 15 minút chôdze vzdialené jazero Toplitzsee, do ktorého na konci II. svetovej vojny údajne potopili nacisti tony zlata. Wolfgangsee ospieval už koncom 19. stor. v operete "Im Weißer Rössl" skladateľ Oskar Blumenthal a niekoľkokrát ho v celom rade filmov zvečnili ďalší autori. Okolie jazera Altaussee si na začiatku 20. stor. za letné sídlo (Sommerfrische) vybrali známi spisovatelia, maliari a hudobníci. Už v polovici 19. storočia „okupovali" Salzkammergut príslušníci rakúskej a nemeckej šľachty a región sa stal ich letnou rezidenciou, o čom svedčí celý rad víl a loveckých zámkov. V kúpeľoch Bad Ischl si duch bývalého dunajského mocnárstva zachoval podnes.

Jazero Hallstätter See preslávila obec Hallstatt (Hall=soľ). V prvom rade sa o jej čaro zaslúžili staré, medzi vrchy a pobrežie jazera vtlačené domy z 15. a 16. storočia a v druhom rade nálezy z prehistorickej doby a najstaršia soľná baňa vo svete vôbec (ťažba od roku 1.200 pred n.l..), podľa ktorej sa pomenovala celá kultúrna epocha. Príťažlivosť krajiny a jej kultúrny a priemyselno-historický význam primäli v roku 1997 UNESCO k tomu, aby región Hallstatt-Dachstein-Salzkammergut vyhlásila za súčasť svetového kultúrneho dedičstva.