Najkrajšie tematické a náučné chodníky
V Rakúsku je viac ako 300 tematických turistických chodníkov. Pripravili sme pre vás niekoľko tipov bohatých na objavy a zaujímavé zážitky.
Tematické turistické chodníky v Rakúsku
Ak sa vyberiete na túru po tematickom turistickom chodníku, odnesiete si domov veľa dojmov i vedomostí. Vyberte sa s nami po stopách prvých objaviteľov, dobrodruhov a priekopníkov!
Zlatý tauernský zážitkový chodník (nem. „Tauerngold-Erlebnisweg“)
-
Doba chôdze:2 hodiny
-
Dĺžka:2,74 km
-
Výškové metre:597 m
-
Nadmorská výška:2.168 m – 2.566 m
-
Začiatok:útulňa Neubau
-
Stupeň obťažnosti:ťažký
Turistika je dobrodružstvo
Do pohoria Vysoké Taury v Salzbursku kedysi lákali ľudí náleziská zlata. Viac ako 1.000 rokov baníci systematicky ťažili tento ušľachtilý kov na úpätí vrchu Hoher Sonnblick. V čase rozkvetu baníctva v 15. a 16. storočí pochádzalo 10 % zlata na celom svete zo „zlatého alpského údolia“. Viac zaujímavostí o vtedajšej zlatokopeckej horúčke vám prezradí Zlatý tauernský zážitkový chodník (nem. „Tauerngold-Erlebnisweg“) v údolí Raurisertal.
Putovanie po stopách ťažby zlata sa začína na konci údolia Kolm-Saigurn. Stretnete tu fascinujúcich svedkov minulosti: dávno opustené domy baníkov, štôlne a haldy. Na siedmich zastávkach sa dozviete veľa informácií o technike banskej ťažby, vzniku zlatých a strieborných rúd a horninách v regióne Sonnblick.
Tipy a triky pre správne ryžovanie zlata
V údolí Raurisertal môžete zlato ryžovať ešte aj dnes. Výstroj je celkom jednoduchý, určite si však zoberte pár gumených čižiem na dlhšie státie v studenej vode horského potoka a môžete začať!
Kde je ideálne miesto na hľadanie zlata?
Pri hľadaní vhodného miesta na ryžovanie zlata sa skúsení zlatokopovia riadia svojimi očami. Potok splavuje vysoko z hôr rôzne horniny, ktoré obsahujú vzácne kovy. Kým sa voda dostane do údolia, sú úlomky hornín čoraz menšie a uvoľňujú sa z nich zrnká zlata. Podľa meniacej sa rýchlosti prúdenia v koryte potoka sa zrnká minerálov v závislosti od svojej hmotnosti vyplavujú na rôznych miestach. Minerály s vysokou hustotou ako zlato, striebro a iné rudy sa ukladajú na miestach s nižšou rýchlosťou prúdenia, napríklad v priehlbinách, ohyboch koryta a pri ostrovčekoch. Miesto s takýmito nánosmi sa odborne nazýva „rozsyp”.
Aká je najúspešnejšia technika?
Základom vytúženého úspechu sú panvica a správna technika. Krúživými pohybmi sa ľahší piesok a drobný štrk vyplavia cez bočný okraj ryžovacej panvice a ťažšie zlato zostane ležať na dne. Radosť z nájdených zlatých zrniek je u každého začínajúceho zlatokopa obrovská!
Tematický chodník Umgang-Bregenzerwald
Stavby z dreva určujú už po stáročia obraz krajiny vo Vorarlbersku. Drevo, ako jeden z najdôležitejších obnoviteľných zdrojov v regióne, tu využívajú i dnes. Moderná architektúra je jednoduchá, prirodzená, ekologická, tradičná a svetová zároveň – tak ako ľudia, ktorí tu žijú.
S priekopníckou prácou vorarlberských architektov sa môžete zoznámiť na rôznych infozastaveniach tematického chodníka Umgang-Bregenzerwald. Nenáročné trasy prejdete za 1,5 až 4 hodiny a zavedú vás do 12 dedín. Ich súčasťou sú stĺpy siahajúce asi do výšky pása s kresbami budov alebo predmetov a krátkymi otázkami. Odpovede nájdete v prospekte o príslušnej trase chodníka Umgang-Weg.
Turistika v prírode
Prírodovedné náučné chodníky v Rakúsku
Naučte sa rozumieť prírode
Na náučných chodníkoch objavíte oveľa viac ako iba nádhernú krajinu. Ak zostanete prirodzene zvedaví a budete mať oči otvorené, dozviete sa odpovede na mnohé otázky. Jedna z nich je mimoriadne fascinujúca:
Ako sa dokážu zvieratá prispôsobiť extrémnym životným podmienkam?
Odpoveď na túto otázku nám poskytnú dvaja zvierací majstri v stratégii prežitia a prispôsobovania: zatiaľ čo jeden vtáčí druh si vybral za svoj domov najteplejšiu a najsuchšiu lokalitu Rakúska, žije jeden druh hlodavca nad hranicou lesa v chladnom a drsnom horskom prostredí Álp.
Po dlhšej zimnej dovolenke v Afrike prilieta kulík riečny každú jar hniezdiť do Panónskej panvy pri Neziderskom jazere. Má tu totiž ideálne podmienky: v pobrežnom pásme bez vegetácie kladie svoje vajíčka do priehlbiny v štrku. Povrch vajíčok je škvrnitý, čo ich vynikajúco chráni pred prípadnými predátormi.
Druhý majster v prežití celoročne žije vo výške od 1.500 do 2.500 metrov v Alpách (napr. v Národnom parku Vysoké Taury) a veľmi dômyselne sa prispôsobil extrémnemu chladu. Svišť spí šesťmesačným zimným spánkom s krátkymi prestávkami a v tomto čase klesá jeho telesná teplota až pod 5 °C.