Austrian National Tourist Office
/ Reinhold Leitner
media_content.tooltip.skipped
Adrenalínové zážitky, opojenie z výšok i úžasný pocit slobody – na Dachsteinskom ľadovci si úžasný pocit z veľhôr vychutnáte na sedem spôsobov a celkom bez námahy. Vďaka lanovke sa pohodlne vyveziete hore do Ľadového paláca, na visutý most a Skywalk – potom môžete už iba žasnúť.
Keď sedím v autobuse, ktorý sa šplhá meter za metrom po kľukatej ceste k lanovke Dachsteinbahn, cítim sa ako dieťa pred Vianocami. Nemôžem sa totiž dočkať, až uvidím na vlastné oči Ľadový palác a Skywalk. Okolité hory rastú čím ďalej tým viac do výšky a ja sa už veľmi teším na to, až ma lanovka pohodlne odvezie až pred brány veľkého dobrodružstva. Ale ako je známe, radosť z očakávania je beztak tá najkrajšia radosť – podobne ako na Vianoce.
Turisti nastupujú s úsmevom na perách do lanovky, ktorá sa po miernom trhnutí začne vznášať vo vzduchu. Zem pod nami sa vzďaľuje viac a viac a viditeľne sa zmenšuje aj údolná stanica lanovky. Nemám síce strach z výšok, ale aj tak ma ovládne pocit neistoty, keď sa zeleň pod mojimi nohami pomaly zmení na sivé kamenné svahy. Približujeme sa k drsnej stene vrchu a len o niekoľko metrov minieme strmý zráz. Pomaly už môžem vytušiť, aký prekrásny musí byť výhľad, ktorý sa mi naskytne zhora.
Keď vstupujem na Skywalk a odvážim sa pristúpiť k zábradliu tejto vyhliadkovej platformy, vietor si veselo píska a dá mi pocítiť všetky jeho rozmary. Takýto pohľad na svet sa človeku neponúkne veľmi často. Na horizonte rozoznávam majestátne vrchy: cez Großglockner – s 3.798 m najvyšší vrch Rakúska – Hochkönig (2.941 m) až po Großvenediger (3.666 m). Pri tomto pohľade ma úplne premôže pocit nekonečnej slobody. Stojím tu ako začarovaný a ešte chvíľu nechám na seba pôsobiť nekonečné diaľky, než sa vyberiem za ďalším zážitkom.
Vo vzduchu visí láska. Zámky zaľúbených na železnom zábradlí visutého mosta teda aspoň naznačujú, že závrate môže spôsobovať nielen obrovská výška, ale aj povestné „motýle v bruchu“ Po moste prechádzam niekoľko sto metrov nad priepasťou na druhú stranu na Hoher Dachstein a moja radosť s každým krokom narastá. Áno, je to akoby som sa práve zaľúbil – do tohto prekrásneho výhľadu.
Niekedy si chvíľu počkáte v rade, než môžete zostúpiť po 14 Schodoch do prázdnoty. Za mnou i podo mnou sú len ostré hrany Dachsteinu. Stojí ma to trocha sebazaprenia, kým sa postavím na priehľadné sklo, no o to viac si zaslúžim tento fantastický výhľad. Občas sa k vrchu túlia oblaky a obklopujú ho ako jemné chumáčiky vaty. Ak ste už ako deti chceli vedieť, aké sú oblaky na dotyk, môžete sa zrazu ocitnúť uprostred nich a zistiť, že sú veľkolepé.
V Ľadovom paláci v srdci ľadovca nájdete napodobeninu Štajerska z ľadových kryštálov. Sem-tam počuť kvapnutie a obdivné vzdychy turistov. Inak vládne v ľadovej jaskyni úplné ticho. Atmosféra je magická a sochy sa ponárajú do farebného meniaceho sa mora svetiel. Veža Uhrturm v Grazi žiari v sýtej zelenej a neďaleko sa jagá oáza tmavomodrej. Najdlhšie sa zdržím pri obrovskom „Horskom kryštáli“ z ľadu. Úplne ma fascinuje a pozorujem, ako sa teplé svetlo láme na hranách ľadu – som v skutočnom farebnom opojení.
Ak si všetko ešte naposledy prejdete, vrátite sa na Skywalk. Niekedy sa výhľad medzitým celkom zmení a tam, kde bolo vidieť strmé steny hôr, sa rozprestiera iba hrubá perina z oblakov. Všimli ste si mdlý pocit v žalúdku? Ak to nie je výška ani motýle, ktoré tu údajne vyčíňajú, bude to pravdepodobne hlad. Najlepšie urobíte, keď sa vrátite na údolnú stanicu lanovky, aby ste mali opäť pevnú pôdu pod nohami. V reštaurácii „Türlwand“ na vás už čakajú štajerské syry, parené buchty a Ramsauská polievka. Alebo si dajte Dachsteintoast ako poctu tomuto jedinečnému vrchu.