hľadať
    • Iseltrail, 3.etapa, Virgental
      media_content.tooltip.skipped

    Prečo boj o túto rieku vo Východnom Tirolsku trval 50 rokov

    Prečo posledná voľne tečúca ľadovcová rieka Rakúska stelesňuje úspech ochrancov prírody a turizmu...

    Koľko sa zmestí do piatich dní? Päť dní to je 120 hodín a 7.200 minút – čo pri našom rýchlom životnom tempe nie je veľmi dlhý čas. Päť dní to je jeden pracovný týždeň, meraný počtom vypitých šálok kávy, odoslaných a prijatých e-mailov a dielov obľúbeného seriálu po dni za písacím stolom.

    Pri rieke Isel vo Východnom Tirolsku však pojem „čas“ nadobudne iný význam a spomalí sa. Tu je päť dní časom, za ktorý môžete prejsť chodník Iseltrail; kedy rozhovory s kolegami vymeníte za neustály šum vody, tabuľky v Exceli nahradia vysokánske smreky a prenikavé svetlo počítača alebo mobilu vystrieda bieloba ľadovca, ktorý sa jagá v žiari slnka. 

    Roklina Iselschlucht
    media_content.tooltip.skipped

    Chodník Iseltrail: od malebných horských dediniek po arktické pásmo

    Isel je posledná voľne tečúca ľadovcová rieka v Rakúsku. Neprerušovaná priehradami alebo inými prekážkami vytvorenými človekom tečie z ľadovca Umbalkees v blízkosti majestátneho vrchu Rötspitze v Národnom parku Vysoké Taury až po sútok s Drávou. Iseltrail, ktorý bol prvýkrát sprístupnený pre verejnosť v roku 2020, je asi 75 km dlhý diaľkový turistický chodník rozdelený na päť etáp, ktoré je možné zvládnuť za päť dní. Počas týchto piatich dní zdolajú turisti trasu zo stredovekého mesta Lienz k ľadovcu Umbalkees a stretnú sa pritom s neuveriteľne premenlivou krajinou a ekosystémami: od malebných horských dediniek, slnečných údolí a pieskových pláži cez pokojné prastaré lesy a duniace vodopády až po fantastickú prírodu arktického pásma. 

     

    Na ceste cez túto obdivuhodnú konšteláciu biotopov je jedinou konštantou voľne tečúca Isel. V každej zo svojich podôb – ako divoká horská riava alebo pokojne žblnkajúci potok – pripomína rieka návštevníkom, že odolala všetkým zásahom moderného sveta a vyzýva ich urobiť to isté. „Neponáhľaj sa,“ šepká rieka, „načúvaj spevu vtákov a zhlboka dýchaj. Teš sa z chladného vetríka s vôňou borovíc a užívaj si súlad s prírodou.“

    Vďaka širokému korytu rieky Isel tu pretrvali biotopy, ktoré na iných miestach v Európe prevažne už vymizli.

    Wolfgang Retter
    media_content.tooltip.skipped
    Wolfgang Retter - Ochranca prírody
    Myrikovka nemecká v údolí Virgental
    media_content.tooltip.skipped

    Jedinečný ekosystém ľadovcovej rieky

    Ľadovcové rieky sú jedinečné, pretože sa neustále menia. Bez priehrad a iných prekážok, ktoré zasahujú do prirodzeného toku vody, sa rieky každý deň vybrežia. Vzniká tým unikátne a vzácne životné prostredie pre stále viac ohrozovanú faunu a flóru. 

    Jedným z príkladov je myrikovka nemecká, vysoký ker s hlbokými koreňmi a svetloružovými kvetmi. V minulosti patrila k častým druhom, ale s klesajúcim počtom voľne tečúcich riek v Európe sa stala zriedkavejšou. Pre život tejto rastliny sú totiž rozhodujúce záplavy: neustále presuny štrkových brehov zabezpečujú dôležité živiny a zabraňujú, aby tento svetlomilný ker zatienili borovice a jelše.

    Isel ponúka bezpečný domov nielen ohrozenej myrikovke nemeckej, ale aj mnohým druhom zvierat. V posledných rokoch vo všeobecnosti klesala populácia vydier riečnych, hlavátok podunajských a hmyzu z čeľade korčuliarok, ktoré však našli útočisko v okolí rieky Isel.

    Voľne tečúce ľadovcové rieky majú neopísateľnú hodnotu, no stále viac ich ohrozuje napríklad topenie ľadovcov v dôsledku klimatických zmien. Tok rieky Isel je dnes chránenou oblasťou a ak sa vyberiete po jej stopách, bude sa vám zdať, že jej prirodzená sila je nekonečná. Existencia Isel však nebola vždy neohrozená. 

    Desaťročia boja za zachovanie Isel

    V roku 1971 boli predstavené plány na vybudovanie obrovskej akumulačnej vodnej elektrárne vo Východnom Tirolsku. Kvôli priehrade mali byť zmenené toky všetkých ľadovcových riek. Za zachovanie svojho prirodzeného koryta vďačí Isel iba neoblomnému snaženiu ľudí ako je ochranár Wolfgang Retter. Retter vtedy založil združenie na zachovanie rekreačného územia vo Východnom Tirolsku „Erholungslandschaft Osttirol“, venoval sa boju za zachovanie rieky a organizoval prednášky s uznávanými vedcami, aby miestne obyvateľstvo presvedčil o tom, že tento kúsok unikátnej a nedotknutej prírody si zasluhuje ochranu.


    Plány na výstavbu elektrárne boli pre mňa absolútne nepochopiteľné. Myslel som si: „To nemôže byť pravda! Nie je predsa možné zmeniť tok všetkých ľadovcových potokov práve na mieste, kde má byť zriadený národný park!“ Začal som preto klásť kritické otázky.

    Wolfgang Retter
    media_content.tooltip.skipped
    Wolfgang Retter - Ochranca prírody
    Iseltrail, 4.etapa
    media_content.tooltip.skipped

    Turistický chodník ako ochranný štít pre životné prostredie

    Po desaťročiach tvrdej práce sa Isel v roku 2015 stala súčasťou sústavy chránených území Natura 2000 – systému vzácnych, no ohrozených európskych biotopov. O päť rokov neskôr v roku 2020 bol otvorený turistický chodník Iseltrail, ktorý vznikol v spolupráci s fotografom a ochrancom prírody Matthiasom Schickhoferom. Iseltrail nie je iba novou trasou, ktorú môžu zdolávať a obdivovať dovolenkári a turisti, ale v prenesenom zmysle slova aj ďalším ochranným štítom rieky a jej okolia. Okrem záujmu verejnosti prináša chodník rieke ďalšie finančné prostriedky a umožňuje lepšie pochopiť, prečo je nesmierne dôležité zachovať i ostatné ľadovcové rieky v Európe. Ako povedal Wolfgang Retter: „Iseltrail bol posledným kameňom v ochrannom múre okolo rieky Isel.“

     

    „Iseltrail bol posledným kameňom v ochrannom múre okolo rieky Isel.“

    Wolfgang Retter
    media_content.tooltip.skipped
    Wolfgang Retter - Ochranca prírody
    Iseltrail, 2.etapa
    media_content.tooltip.skipped

    Viac ako iba diaľková turistika: inšpirácia, pracovné miesta a trvalo udržateľný rozvoj

    Iseltrail je dôkazom viery v trvalú udržateľnosť. Jedným z jeho cieľov je priniesť rieke viac uznania zo strany verejnosti a umožniť lepšie chápanie ľadovcových riek i ďalších prirodzených biotopov. Ak sa vyberiete na túru po chodníku Iseltrail, zažijete silu, krásu a zmysel nedotknutej prírody – čo vás možno podnieti, aby ste sami viac dbali na životné prostredie alebo sa aktívne zasadzovali za jeho ochranu. 

    Iseltrail nie je iba zdrojom inšpirácie pre svojich návštevníkov, ale vytvára tiež udržateľné pracovné miesta pre miestnych obyvateľov. Popri trase chodníka rastie dopyt po lesníkoch a sprievodcoch prírodou, ako aj po zamestnancoch chát, hotelov a iných zariadení, ktoré poskytujú služby turistom.

     

    Dolný tok Isel, Oberlienz

    Užitočné linky

    media_content.tooltip.skipped

    Chodník Iseltrail má pre okolitú prírodu nesporný potenciál: umožňuje jednoduchší prístup k ekosystému na účely vedeckých štúdií a získanie ďalších financií pre ochranu prírody. Okrem toho môže byť príkladom pre vypracovanie ďalších ekologických smerníc. 

    Existencia chodníka Iseltrail je zaistená – dobrodružstvo môže začať 

    V Rakúsku kráča ochrana životného prostredia a turizmus ruka v ruke. Iba v niekoľkých prípadoch je to však také viditeľné ako na chodníku Iseltrail. Vďaka neoblomnej rozhodnosti, odborným znalostiam a perspektívnemu spôsobu myslenia aktivistov a ochranárov ako Wolfgang Retter a Matthias Schickhofer môžu dovolenkári v Rakúsku z bezprostrednej blízkosti obdivovať jednu z posledných voľne tečúcich ľadovcových riek v Európe. Pod prastarými stromami v tajuplnom tichu s chladnými kvapôčkami z vodopádu na tvári pozorujúc tanec pestrofarebných motýľov na brehu môže človek do hĺbky precítiť spojenie s majestátom prírody – a to je skutočné dobrodružstvo. 

    História chodníka Iseltrail

    • Iseltrail: vodopád Zopatnitzenwasserfall
    • Národný park Vysoké Taury
    • Iseltrail, 4.etapa
    • Roklina Iselschlucht
    • Národný park Vysoké Taury - Východné Tirolsko
    • Iseltrial, Východné Tirolsko
    • Iseltrail, 4.etapa
    • media_content.tooltip.skipped
    • media_content.tooltip.skipped
    • media_content.tooltip.skipped
    • media_content.tooltip.skipped
    • media_content.tooltip.skipped
    • media_content.tooltip.skipped
    • media_content.tooltip.skipped
    Iseltrail bol posledným kameňom v ochrannom múre okolo rieky Isel.
    Wolfgang Retter - Ochranca prírody
    austria.info:

    Pán Dr. Retter, už mnoho rokov sa zaoberáte riekou Isel a jej zachovaním. Ako vznikol turistický chodník Iseltrail?

    Wolfgang Retter:

    Založiť Iseltrail ako taký bolo pomerne jednoduché, no predchádzali tomu roky a roky práce. Projekty vodných elektrární ohrozovali Isel a jej prítoky po mnoho desaťročí. V roku 1973 bol predstavený nový plán elektrárne, ktorá by bola zároveň najväčšou priehradou vo Východných Alpách. Do jej spádovej oblasti by patrili dve tretiny Východného Tirolska.

    austria.info:

    Zasadili ste sa proti tomuto plánu?

    Wolfgang Retter:

    Áno. V roku 1971 podpísali Tirolsko, Salzbursko a Korutánsko dohodu. V zmysle tejto dohody chceli tieto tri rakúske spolkové krajiny zriadiť národný park v pohorí Vysoké Taury – ako vôbec prvý národný park v Rakúsku – z dôvodu nádhernej prírody a obhospodarovanej horskej kultúrnej krajiny. O dva roky neskôr sa objavili plány elektrárne. Ako prírodovedec som tomu absolútne nerozumel. Myslel som si: „To nemôže byť pravda! Nie je predsa možné zmeniť tok všetkých ľadovcových potokov práve na mieste, kde má byť zriadený národný park!“ Začal som preto klásť kritické otázky, čo nebolo po vôli energetickej lobby. Naznačili mi, že sa za to budem zodpovedať.

    austria.info:

    Budete sa za to zodpovedať?

    Wolfgang Retter:

    Áno, mohlo sa napríklad stať, že by ma žalovali kvôli náhrade škody – ako bežný učiteľ by som stál proti obrovskému koncernu. Založili sme teda združenie na ochranu rekreačného územia vo Východnom Tirolsku „Erholungslandschaft Osttirol“, ktoré malo chrániť kritikov projektu. Združenie je samostatný právny subjekt a poskytuje nám, aktivistom, právnu ochranu. Koniec koncov trval tento spor až do roku 1989, kedy prišlo k zrušeniu projektu.

    austria.info:

    Prečo?

    Wolfgang Retter:

    Desaťročia trvajúce diskusie o elektrárni viedli k tomu, že rekordné ceny elektriny klesli tak nízko, že elektráreň prestala byť ekonomicky výhodná. Hlavným dôvodom teda nebola ochrana prírody ale rentabilnosť. Mali sme z toho však veľkú radosť, pretože Tirolsko – vrátane niektorých oblastí vo Východnom Tirolsku – sa následne mohlo stať súčasťou národného parku.

    austria.info:

    To bolo v roku 1991. To znamená, že trvalo ešte 30 rokov, kým vznikol Iseltrail.

    Wolfgang Retter:

    Áno, ale ak by sa to nepodarilo, nemohli by sme na žiadny Iseltrail ani len pomyslieť. Situácia okolo rieky Isel sa potom trochu upokojila. V roku 2001 vstúpila do hry Európska únia a projekt Natura 2000.

    austria.info:

    Natura 2000 je sústava prírodných území v EÚ, ktoré si zasluhujú mimoriadnu ochranu. Prečo bola podľa Vás Isel perfektným kandidátom pre tento program?

    Wolfgang Retter:

    Unikátnosť Isel spočíva hneď v niekoľkých aspektoch: po prvé je to posledná alpská rieka v Rakúsku bez priehrad a regulovaného odtoku – všetky ostatné rakúske ľadovcové rieky využíva energetický priemysel. Okrem toho sa jej tok správa veľmi zvláštne a vykazuje veľké rozdiely v množstve vody podľa ročného obdobia a denného času. K tomu všetkému sa pridáva ešte jedna osobitná skutočnosť, kvôli ktorej k nám prichádzajú študovať Isel odborníci z celej Európy. Na niektorých miestach sú síce brehy rieky zastavané, ale jej koryto zostalo napriek tomu nezvyčajne široké. Isel tak môže voľne utvárať a stále meniť riečisko na dlhých úsekoch: niekde napríklad voda celkom odplaví štrkový ostrovček, aby ho zase vytvorila na inom mieste, formuje brehy z piesku, drobného i väčšieho štrku... Vďaka širokému korytu v údolí tu pretrvali biotopy, ktoré na iných miestach v Európe prevažne už vymizli. Pri Isel sa usídľujú spoločenstvá rastlín a zvierat, ktoré nevyhnutne potrebujú takúto neustálu zmenu koryta. Jedna z najdôležitejších rastlín je myrikovka nemecká (Myricaria germanica).

    austria.info:

    Ohrozená kríkovitá rastlina, ktorá rastie na brehu rieky Isel.

    Wolfgang Retter:

    Myrikovka bola napokon naša vlajková loď pri snahe o vyhlásenie za lokalitu Natura 2000. Na základe jej výskytu sme dosiahli, aby bola samotná Isel zaradená do sústavy Natura 2000. Spolková krajina bola však zásadne proti, takže sme uspeli až v roku 2018. Bol to jeden zo zásadných predpokladov pre Iseltrail, ktorý sme otvorili v roku 2020. Chodník bol posledným kameňom v ochrannom múre okolo rieky Isel.

    austria.info:

    Takže ochrana prírody a turizmus tu kráčajú ruka v ruke?

    Wolfgang Retter:

    Áno, bolo dôležité ukázať aj zástupcom cestovného ruchu, že turisti u nás nájdu niečo celkom výnimočné. Návštevníci chodníka Iseltrail sú toho najlepším dôkazom: ich nadšenie nepozná hranice.

    austria.info:

    Riekou Isel ste sa zaoberali alebo za ňu bojovali celý život.

    Wolfgang Retter:

    Áno, dá sa to tak povedať, aktívny som priebežne od roku 1973. Iseltrail vnímam ako príjemné ukončenie snáh o ďalšiu nerušenú existenciu rieky Isel.

    •                 Iseltrail, 4.etapa
      media_content.tooltip.skipped
    media_content.tooltip.skipped