Egon Schiele
Expresionistický maliar
Egonov prvý obľúbený motív boli vlaky. Ako syn prednostu stanice vyrastal Schiele vo svete plnom vlakov a lokomotív, čo veľmi skoro ovplyvnilo jeho umenie. Rodina bývala v byte nad staničnou budovou v Tullne, a tak mohol mladý Schiele pozorovať železnicu priamo z okna a hodiny a hodiny ju maľovať. Kreslenie a maľovanie boli od malička jeho najväčšími záľubami. Toto nadšenie ho neopúšťalo ani v škole a malo zjavne negatívny vplyv na jeho študijné výsledky. Maľoval totiž aj počas vyučovania a rozčuľoval tým svojich učiteľov.
V 12 rokoch začal Schiele študovať na gymnáziu v Klosterneuburgu. Našťastie tu stretol učiteľa kreslenia Ludwiga Karla Straucha, ktorý objavil a podporoval jeho umelecký talent. V tých časoch existovala v Klosterneuburgu veľmi aktívna umelecká scéna a vďaka Strauchovi sa Schiele mohol ponoriť do celkom nového sveta a nadviazať kontakty s ostatnými umelcami. Počas štúdia v Klosterneuburgu od roku 1902 do roku 1906 nadobudla jeho predstava o povolaní konkrétnu podobu: bolo mu jasné, že sa chce stať maliarom.
Ako 16-ročný prišiel Schiele do Viedne, aby študoval na Viedenskej akadémii výtvarných umení. O konzervatívnu výuku však veľmi skoro stratil záujem a jeho vtedajší profesor Christian Griepenkerl svojím študentom tiež nebol nadšený: „Len pre Boha nikomu nehovorte, že ste študovali u mňa!“ Mladý maliar teda po troch rokoch opustil akadémiu a spolu s niekoľkými spolužiakmi založil umeleckú skupinu „Neukunstgruppe“.
Vo Viedni stretol Schiele tiež najdôležitejších ľudí vo svojom živote: spoznal svoj vzor Gustava Klimta, stretol svoju priateľku a múzu Wally Neuzilovú a neskoršiu manželku Edith Harmsovú.
Egon Schiele zomrel v roku 1918 vo veku 28 vo Viedni na španielsku chrípku a zanechal po sebe bohaté grafické dielo.
Jeho obrazy a grafiky dnes dosahujú najvyššie ceny na medzinárodných aukciách:
27,6 milióna euro – to bol najvyšší výťažok z dražby za Schieleho maľbu v londýnskom aukčnom dome Sotheby’s. Nešlo pritom o jeden z jeho slávnych aktov, ale o krajinku.
Egon Schiele zo všetkých perspektív
Egon Leo Adolf Ludwig Schiele sa narodil v roku 1890 v Tullne, malom meste na Dunaji neďaleko Viedne. Jeho okolie je plné motívov ako z pohľadnice: terasovité vinohrady, kostoly s cibuľovitými vežami a nádherné barokové kláštory s výhľadom na Dunaj vytvárajú prekrásnu krajinu.
Z niektorých jeho diel práve naopak cítiť zármutok a pochmúrnosť. Možno Schiele takto spracovával svoj žiaľ nad skorou smrťou svojho otca, ktorý zomrel, keď mal Egon iba 14 rokov a jeho strata ho hlboko zasiahla. V roku 1913 napísal umelec svojmu priateľovi a švagrovi Antonovi Peschkovi tieto riadky: „[...] neviem, kto dokáže pochopiť, prečo vyhľadávam práve miesta, kam chodieval môj otec a kde sa v týchto ponurých chvíľach zámerne otváram bolesti. [...] pamiatku na neho, ktorá je so mnou úzko spätá, si nosím v sebe.“ Alebo to bol jeho zámer odkloniť sa od tradičných milých obrázkov a vydať sa po nových avantgardných cestách? Úlohou progresívnych maliarov bolo napokon prekonať epochu Hansa Makarta s jeho epickými historickými dielami, ktoré vnímali ako vyumelkované.
Ľudské telo maľuje Schiele často žiarivými farbami, veľkolepo a izolovane na neutrálnom pozadí. Vyobrazenia sú nezriedka iba načrtnuté a maliar sa sústreďuje na kontúry.
Život vo Viedni v období moderny sa niesol v znamení kultúrnej revolúcie – preč od meštianskej prudérie v ústrety slobode bez nátlaku morálky. Sigmund Freud v tomto čase napísal „Tri pojednania k sexuálnej teórii“ a Schiele si v tejto napätej atmosfére vytvoril svoj osobitý expresionistický štýl. Jeho vyobrazenia ľudskej sexuality z neho spravili jedného z najprovokatívnejších maliarov svojej doby. V roku 1912 napísali o ňom noviny Neue Presse: „Jeho poblúdenie patrí k tomu najodpudivejšiemu, čo doteraz Viedeň videla.“ Groteskné akty a kreatúry – ženské i mužské – ľudí šokovali. No Schiele bol o svojom umení skalopevne presvedčený: „Aj erotické umelecké dielo je sväté.“
Počas svojho života si ako bydliská vždy vyberal malé mestá: najprv Český Krumlov a potom Neulengbach vo Viedenskom lese (Dolné Rakúsko). Dnes ako aj v minulosti je Viedenský les oblasťou s malými dedinkami uprostred zelene a miernymi lesnatými kopcami, odkiaľ to do Viedne nie je ďaleko. Práve táto výhoda musela presvedčiť Schieleho pri jeho hľadaní lepšej kvality života. Maliar sa sem utiahol, aby si mohol užívať prírodu a pracovať nerušený hlukom Viedne, ktorá sa už vtedy radila k veľkomestám. V liste svojmu strýkovi napísal: „[…] zamýšľam tu zostať navždy, mojím zámerom je vytvoriť veľké diela […].“ Tak v tomto období vznikli Schieleho významné diela „Eremiten“ („Pustovníci“), „Rabenlandschaft“ („Krajina s havranmi“) a „Trauernde Frau“ („Smútiaca žena“), ako aj mnohé pôsobivé krajinky a portréty stromov, napríklad „Herbstbaum in bewegter Luft“ („Jesenný strom vo vetre“).
Auf den Spuren von Egon Schiele
2 Orte, die Egon Schiele geprägt haben – und heute lebendig sind:
Stein an der Donau bei Krems: Egon Schiele reiste mehrere Male in die Wachau und hier entstanden verschiedene Studien von Stein an der Donau.
Stift Klosterneuburg: Von 1906 bis1908 enstanden einige Ölstudien nach Motiven in Klosterneuburg, wie hier die Stiftstischlerei, 1907.