Franz Schubert
Majster melanchólie
Franz Schubert bol pravý Viedenčan – mestský chlapec, slobodný duch, génius. Narodil sa 31. januára 1797 v Himmelpfortgrunde na predmestí Viedne a takmer celý svoj život strávil vo Viedni. Tu si vytvoril nový hudobný jazyk: jazyk, ktorý nielen vyjadroval pocity, ale ich aj premieňal na hudbu.
Svoje prvé diela napísal už ako tínedžer. Napísal viac ako 600 piesní, sedem dokončených symfónií, komornú hudbu, klavírne diela, zborovú hudbu a opery. Často pracoval v nepriaznivých podmienkach: bez stáleho zamestnania, s malým finančným obnosom a s podlomeným zdravím. Napriek tomu bola hudba hnacím motorom jeho života, ako raz povedal: „Prišiel som na svet len kvôli komponovaniu.“
Schubert pozorne počúval a nachádzal poéziu v každodennosti. V piesňach ako napr. „Pstruh“, „Kráľ duchov“, alebo v pochmúrnom cykle „Zimná cesta“ dal hlas tomu najvnútornejšiemu – podmanivému, jasnému, nadčasovému. Jeho slávna „Nedokončená symfónia“ bola, podobne ako mnohé jeho diela, objavená až po jeho smrti. A to je dôležité: Schubert predbehol svoju dobu.
Zatiaľ čo iní skladatelia sa usilovali o kariéru na šľachtických dvoroch, Franz Schubert pestoval blízke priateľstvá. Organizoval intímne hudobné stretnutia v obývačkách, salónoch a hostincoch – ktoré sa neskôr stali známymi ako „schubertiády“. Jeho tvorivým centrom bola vždy Viedeň. Tu písal, smial sa a trpel.
Medzinárodné uznanie získal Schubert až po svojej smrti v novembri 1828 – mal len 31 rokov. Jeho hudbu objavili a šírili skladatelia ako Robert Schumann, Felix Mendelssohn Bartholdy a Franz Liszt. Dnes je považovaný za jedného z najvýznamnejších skladateľov raného romantizmu, ktorý významne ovplyvnil vývoj klasickej hudby.
Jeho vplyv dnes siaha ďaleko za hranice Viedne. A pritom srdce jeho hudby leží práve tam – v postoji k životu medzi melanchóliou, ľahkosťou a tichou vznešenosťou.
Franz Schubert bol počas svojho života sotva slávny, preslávil sa až posmrtne. Brzdili ho choroba, chudoba a nedostatok premiér. Jeho hudbu zvečnili až skladatelia ako Schumann a Mendelssohn.
Franz Schubert zo všetkých perspektív
Po stopách Schuberta vo Viedni
Muzikálna štvrť
Kto chce nasledovať tóny Franza Schuberta, mal by začať práve tu – v 9. okrsku, kde sa všetko začalo. Schubertova štvrť okolo ulice Nußdorfer Straße je viac ako len obytná štvrť: je to miesto plné histórie, hudby a viedenského každodenného života.
V dome s maličkou kuchyňou sa v roku 1797 narodil Franz Schubert. Dnes je rodný dom múzeom, ktoré rozpráva o jeho detstve a raných skladbách – s posluchovými staničkami, originálnymi portrétmi a jeho slávnymi okuliarmi. O pár krokov ďalej vás schody zvané Himmelpfortstiege pozýva na zmenu perspektívy: uličky dláždené mačacími hlavami, tržnica, atmosféra domáckej štvrte – „Grätzl“ je viedenský výraz pre susedstvo.
Srdcom štvrte je námestie Sobieskiplatz – pokojné, takmer prehliadané miesto, ktoré však rozpráva veľa: o susedstve, o histórii mesta, o Viedni, ktorú ovplyvnil Franz Schubert.
Medzi starou zástavbou a rytmom každodenného života vzniká úplne jedinečný pocit zo života – pokojný, očarujúci, autentický. Je tu niekoľko lavičiek a fontána, takže keď tu sedíte a pozorujete ľudí, môžete si ľahko predstaviť, ako Schubert a jeho priatelia pred dvesto rokmi prechádzali cez námestie. A kto tu sedí, pozerá sa alebo prechádza, rýchlo pochopí: Schubert nie je v tejto štvrti len meno – tu jeho zvuk znie ďalej.
Po stopách Schuberta v Rakúsku
Vypočujte si Schuberta: Koncerty a festivaly
Hudobné večierky
Schubert bol väčšinu času pomerne chudobný. Bol známy tým, že žil u priateľov a dlho nemal vlastný klavír. Namiesto toho hrával u priateľov – a často pre nich. Počas jeho života tvoril jeho publikum najmä úzky okruh spoločníkov, ktorí sa pravidelne stretávali na súkromných domácich koncertoch. Tieto hudobné večery sa čoskoro stali spoločenským tipom pre zasvätených: v roku 1821 sa vo viedenskom byte rodiny Schoberovcov konala prvá Schubertiáda. Akokoľvek plachý mohol byť Schubert na verejnosti, o to spoločenskejší bol medzi svojimi priateľmi. Ľudia tancovali, spievali, hrali šarádu, pili a čítali poéziu, zatiaľ čo Schubert sedel za klavírom a hral svoje najnovšie diela. Napriek tomu však pravdepodobne nebol žiadnym levom parketov.
Tento duch sa nesie dodnes – napríklad na festivale Schubertiade vo Vorarlbersku, ktorý sa po prvý raz konal v roku 1976 na zámku v Hohenemse. Cieľom bolo dať Schubertovi miesto v dejinách hudby. Dnes je Schubertiade v Hohenemse a Schwarzenbergu najväčším festivalom svojho druhu. Nikde inde sa v takom krátkom čase nekoná toľko recitálov s najlepšími interpretmi Schubertových piesní a nováčikmi na takejto úrovni. Napriek tomu je cieľom zachovať komorný charakter festivalu a sústrediť sa na hudobné výkony najvyššej kvality.