Ludwig van Beethoven
Život na rozhraní rebélie, ticha a geniality
Ludwig van Beethoven, ktorý sa narodil v roku 1770 v Bonne, zavŕšil obdobie Viedenskej klasiky a zároveň pripravil pôdu pre romantizmus. Už ako mladý muž prišiel v roku 1792 do Viedne, kde žil až do svojej smrti v roku 1827. Jeho hudba súbežne zachytáva dramatické udalosti svojej doby: Francúzsku revolúciu, Napoleona a reštauráciu. Deväť Beethovenových symfónií najmä piata s výrazným motívom na začiatku a deviata so Schillerovou „Ódou na radosť“ patria dnes k svetovému kultúrnemu dedičstvu.
Jeho život sa pritom niesol v znamení protikladov – ako človek bol geniálny, no aj tvrdohlavý a často osamelý. Hoci skoro takmer nepočul, komponoval ďalej v tichu. Beethoven chcel svojou hudbou slúžiť „trpiacemu ľudstvu“ –a vytvoril súhrnné dielo, ktoré sa nás hlboko dotýka dodnes.
Niektoré z bytov, kde umelec strávil časť života, sú dnes otvorené pre verejnosť a umožňujú nahliadnuť do života a pôsobenia tejto významnej osobnosti. No Ludwiga van Beethovena, ktorý si rakúske hlavné mesto vybral za svoj druhý domov, pripomína okrem Viedne ako svetoznámeho skladateľa aj veľa iných miest, napríklad Viedenský les a mestečká Baden a Krems.
Beethovenove stopy a duch
Beethovenova Viedeň a jeho bydliská
Ludwig van Beethoven našiel vo Viedni domov i inšpiráciu. Dnes môžete navštíviť až dve miesta, kde býval a kde sa nachádzajú poklady z obdobia jeho života.
Jedným z nich je budova Pasqualatihaus v centre Viedne na rohu Mölkerbastei a Schreyvogelgasse. Beethoven tu strávil skoro osem rokov. Dom je pomenovaný podľa veľkého Beethovenovho podporovateľa, ktorý sa volal Johann Baptist Freiherr von Pasqualati. Skladateľ tu našiel inšpiráciu pre svoju jedinú operu Fidelio. Tiež tu napísal nežnú melódiu skladby "Pre Elišku".
Niekdajší Beethovenov byt si môžete pozrieť v rámci návštevy Viedenského múzea. V piatich rôznych miestnostiach sa dozviete viac o Beethovenovi ako umelcovi a nahliadnete do jeho diel.
Beethovenova Viedeň a jeho bydliská
V ulici Probusgasse 6 sa nachádza ďalšia expozícia Viedenského múzea: Beethovenovo múzeum. Za skladateľových čias bolo okolie bytu v 19. viedenskom obvode ešte len predmestím, zatiaľ čo dnes je pevnou súčasťou územia Viedne. Nachádzali sa tu kúpele, od ktorých Beethoven očakával vyliečenie alebo aspoň zmiernenie jeho stále sa zhoršujúcej hluchoty.
V miestnostiach upravených na Beethovenovo múzeum sa na ploche viac ako 250 m² stanete súčasťou jeho života v šiestich kapitolách: príchod, oddych, komponovanie, odmena, premiéra, dedičstvo. Každá kapitola vám priblíži jeden aspekt umelcovho života a jednu časť jeho vtedajšieho bytu. V roku 1802 tu Beethoven napísal svoj „Heiligenstadtský testament“, hnaný strachom z prichádzajúcej hluchoty. Tieto „posledné“ riadky svojim bratom však nikdy neposlal. Dokončil tu tiež 3. symfóniu "Eroica". Neskôr tu pracoval tiež na svojom najväčšom diele, 9. symfónii.
Objavte Beethovenove bydliská
Štyri pozoruhodné fakty o Ludwigovi van Beethovenovi
Beethovenova Viedeň
Zlatá kupola budovy Secession je viditeľná už z diaľky: čím bližšie prídete, tým viac si vás táto architektonická secesná ikona podmaní. "Der Zeit ihre Kunst. Der Kunst ihre Freiheit“ (voľne z nemčiny: „Každej epoche patrí jej umenie, každému umeniu patrí jeho sloboda") prečítate si na fasáde. Od svojho založenia umelcami Viedenskej moderny, ako boli Gustav Klimt, Josef Hoffmann a mnohí ďalší, sa Secession stala úžasným miestom pre umelecké výstavy.
V tejto jedinečnej budove sa nachádza Beethovenov vlys. Umelecké dielo s rozmermi 34 x 2 metre vytvoril v roku 1902 Gustav Klimt ako poctu Beethovenovi pri príležitosti 75. výročia jeho úmrtia. Vlys obrazne zachytáva obsahovú interpretáciu 9. Beethovenovej symfónie Richardom Wagnerom ako ľudstvo hľadajúce šťastie. Trojdielny vlys bol pôvodne plánovaný iba ako dekoračná maľba pre jubilejnú výstavu. Po mnohých okľukách a niekoľkých desaťročiach sa vlys znova stal majetkom Rakúska a od roku 1986 ho môžete ako trvalú výpožičku z Belvedéru obdivovať v galérii Secession.
Zažite Beethovena v múzeu
Beethovenova láska k prírode
Beethoven vášnivo miloval prírodu. Veľa z jeho hudobných nápadov vzniklo na dlhých prechádzkach v lesoch okolo Viedne. Jeho 6. symfónia, „Pastorálna“, pôsobivo odráža lásku k prírode. V piatich symfonických vetách zachytil scény ako prebúdzanie radosti na vidieku, žblnkot potoka, búrku a radosť z jej konca. Beethoven túto skladbu nevnímal len ako napodobňovanie, ale ako vyjadrenie pocitov, ktoré v nás vyvoláva príroda.
Hlboké puto s prírodou bolo pre neho nevyčerpateľnou studnicou hudobných inšpirácií. Umelca dnes pripomínajú rôzne turistické a vychádzkové trasy.