hľadať
    • Mária Terézia, rodinný portrét
      media_content.tooltip.skipped
      Rakúske dejiny

      Dejiny Rakúska, úzko prepojené s dejinami väčšiny európskych štátov, sú plné zvratov. Ale napriek tomu sa presadzujú a zachovali sa jednotlivé prvky rakúskeho charakteru. Predovšetkým sklon k pôžitkárčeniu, kráse a kultivovanosti, ktoré boli vždy akousi hnacou silou života v tejto krajine.

    Rané dejiny

    Heidentor - brána do rímskeho Carnunta, Dol. Rakúsko
    media_content.tooltip.skipped

    Už v starej dobe kamennej (okolo 8.000 pred n.l.) bolo na území dnešného Rakúska pomerne silné osídlenie, hlavne v Podunajsku a údoliach Álp, poskytujúcich dostatok obživy. V dobe Keltov (od 800 do 400 pred n.l.) vzniká prvý „štátny“ útvar – kráľovstvo Noricum, sídla ktorého zbohatli a prosperovali predovšetkým vďaka ťažbe kamennej soli a obchodovania s ňou. Archeologické nálezy v múzeu mestečka Hallstatt, odkiaľ môžete podniknúť cestu časom, podávajú svedectvo o dobe, podľa ktorej obdobie Norica dostalo meno: Hallstattzeit. (Hall=soľ) 

    Niekedy v dobe začiatku nášho storočia si Rimania podmanili väčšiu časť krajiny, založili mestá a postavili cesty. Najvýznamnejšie rímske sídlo v Rakúsku – Carnuntum (hlavné mesto rímskej provincie Horné Panónsko, ležiace na území dnešného Dolného Rakúska) - prekvitalo v každom ohľade a stalo sa dokonca i cisárskym mestom. Dnes sa na jeho bývalom území nachádza archeologický park s múzeom a amfiteátrom.

    • Od rímskeho Ostarrichi k Österreich

      Začiatok sťahovania národov znamená pre územie Podunajska i vytláčanie rímskeho vplyvu. Od 6. storočia osídlili krajinu Bajovari. Aby sa zabránilo ďalšiemu prenikaniu Slovanov a Avarov z východu, zriadil franský panovník Karol Veľký okolo roku 800 n. l. hraničnú „značku“ – marku na území dnešného Dolného Rakúska. V 10. storočí vzniká na východ od rieky Enns „miestodržiteľské“ vojvodstvo – Markgrafschaft – podliehajúce bavorskému kniežaťu, ktoré dostali do léna člen rodu Babenbergovcov Leopold. V tejto dobe (996 n.l.) sa po prvýkrát stretávame s pojmom "Ostarrichi", ktorý sa neskôr nazýva "Österreich".

    • Babenbergovci: podporovatelia Rakúska

      Babenbergovci si za rezidenciu zvolili najprv Pöchlarn a neskôr Melk v pôvabnom dunajskom údolí, vo Wachau. Krajina sa kolonizovala, zriaďovali sa kláštory (napr. Klosterneuburg). V prvej polovici 12. stor., počas vlády Heinricha Jasomirgotta sa stáva kniežatstvom a Viedeň jeho hlavným mestom.

    Začiatok panovania Habsburgovcov

    Počas vlády rodu Habsburgovcov sa krajina stáva veľmocou a v roku 1452, za vlády Friedricha III. cisárstvom. Zručnou a premyslenou sobášnou politikou získavajú Habsburgovci v 15. stor. vplyv i vo vtedajšom Francúzsku a potomkovia rodu sa stávajú dokonca kráľmi Španielska a ich práve založených kolónií v zámorí.

    Mária Terézia, rodinný portrét
    media_content.tooltip.skipped

    Habsburgovci
    Uplynulo viac ako 100 rokov existencie kniežatstva a vlády sa ujal kráľ Rudolf I., v poradí prvý nasledovník trónu z rodu Habsburgovcov, ktorý otvoril temer 650 rokov trvajúcu historickú epochu tejto krajiny. Centrom ríše bol Wiener Hofburg - Viedenský dvor, informácie o živote a pôsobení ktorého dnes sprostredkúvajú najrozličnejšie múzeá (Cisárska pokladnica, múzeum cisárovnej Sisi).
    Počas vlády rodu Habsburgovcov sa krajina stáva veľmocou a v roku 1452, za vlády Friedricha III. cisárstvom. Zručnou a premyslenou sobášnou politikou získavajú Habsburgovci v 15. stor. vplyv i vo vtedajšom Francúzsku a potomkovia rodu sa stávajú dokonca kráľmi Španielska a ich práve založených kolónií v zámorí.

    Turecké nájazdy
    Veľkou výzvou 16. storočia boli Turci, prenikajúci z východu. V roku 1529 sa ocitla v obkľúčení osmanských bojovníkov i Viedeň. Votrelci síce z Viedne odtiahli, akútne ohrozenie však pretrvávalo počas ďalšieho dlhého poldruha storočia. V roku 1683 sa Turci vracajú pred brány Viedne. Opäť sa ich podarí odraziť a vďaka vytrvalému prenasledovaniu zo strany vojvodcov – napr. princa Eugena Savojského – sa ich podarilo zahnať až za Belehrad.

    Baroko
    Oslobodenie od tureckého nebezpečenstva sa stalo akýmsi štartovným výstrelom dovtedy neobvyklého rozkvetu umenia a kultúry. Vznikli nádherné stavby, ako napr. „návštevyhoden“ zámok Schloss Schönbrunn (dnes súčasť svetového kultúrneho dedičstva) alebo Dóm v Salzburgu. Architekti Johann Fischer z Erlachu, Lukas z Hildebrandtu a Jakob Prandtauer a Daniel Gran, Paul Troger, Franz Anton Maulbertsch vytvorili vo svojej dobe nádherné diela. Počas vlády cisárovnej Marie Theresie (1717-1780) sa začali zavádzať do všetkých oblastí štátu hlboké a ďalekosiahle reformy. Dielo svojej matky dokončil osvietenský, liberálny monarch cisár Joseph II. (1741-1790).

    Od Biedermeiera k secesii

    Francúzskou revolúciou v roku 1789 a po nej nasledujúcim obdobím uzurpenia moci zo strany Napoleóna nastali veľké zmeny. Rakúsko bolo vtiahnuté do napoleónskych vojen a v roku 1814/15 sa stáva hostiteľom Viedenského kongresu o novom usporiadaní Európy.

    Johann Strauss
    media_content.tooltip.skipped

    Šok, ktorý Francúzska revolúcia rozpútala vo všetkých európskych šľachtických dvoroch, sa stretnú v Rakúsku s cisárom Franzom I a šéfom jeho kancelárie grófom Metternichom a rozhodnú sa obmedziť meštianske práva a zaviesť cenzúru. Následkom toho sa meštianstvo sťahuje do štyroch stien svojich bytov. Dôsledok – aspoň v podobe životného štýlu, teda umenia a módy na seba nenechal dlho čakať: prepukla naplno epocha Biedermeieru. Mešťania sa stretávajú v príjemnej spoločnosti salónov – pestujú rozličné druhy umenia. Osobnosťami doby sa stali maliar Ferdinand Georg Waldmüller a Friedrich Gauermann, skladateľ Franz Schubert a spisovatelia Adalbert Stifter, Ferdinand Raimund a Franz Grillparzer.
    Túto epochu završuje a ukončuje opäť revolúcia: v roku 1848 zvrhlo meštianstvo Ferdinand I. Regentstvo preberá cisár Franz Joseph I. So svojou legendami opradenou manželkou Elisabeth - "Sisi", vtlačil pečať natrvalo vládnucemu obrazu o rakúskom cisárstve. Viedeň – ako svoje sídelné mesto vyzdobil nádhernými mohutnými stavbami a vytvoril z nej jednu z najvýznamnejších metropolí strednej Európy, centrum obrovského mnohonárodného štátu, skladajúceho sa z Maďarska, severného Talianska a tiahnúceho sa ďaleko na juhovýchod Európy.
    Kráľ valčíkov Johann Strauß slávil triumfy v celom svete. Sigmund Freud rozvíja psychoanalýzu a okolo roku 1900 sa začínajú objavovať prvé diela obdobia tzv. „Wiener Jugendstil-u“ obdobia tvorby jedinečných diel „Viedenskej secesie“. Diela takých majstrov štetca ako Gustava Klimta a Egona Schieleho sú rovnako ohromujúce ako diela architektov tejto epochy, Otta Wagnera a Adolfa Loosa. Romantická prechádzka po viedenskej Ringstraße, návšteva v múzeu cisárovnej Sisi alebo v múzeu Sigmunda Freuda, s odbočením do Rakúskej galérie Belvedere pomáha pri vytvorení obrazu prostredníctvom nazretia do dejín tejto epochy.

    20. storočie

    Napätie v mnohonárodnostnom štáte vrcholí v roku 1914, zavraždením rakúskeho následníka trónu vojvodu Franza Ferdinanda v Sarajeve, čo sa stalo rozbuškou pre spustenie 1. svetovej vojny.

    Viedeň
    media_content.tooltip.skipped

    Cisár Franz Joseph zomiera v roku 1916 a po ukončení vojny v roku 1918 sa stáva Rakúskou republikou. Mimoriadne ťažká svetová hospodárska situácia a politické spory medzi kresťanskými socialistami a sociálno-demokratickým táborom poznamenali dobu v období februára 1934 a nastáva dokonca občianska vojna. Vyhlásením Ústavy – v máji 1934 zriaďuje Spolkový kancelár Engelbert Dollfuß autoritárny štát. V júli rovnakého roka sa pokúsia rakúski národní socialisti o puč, ktorému sa síce podarilo zabrániť, pri ktorom však dochádza k vražde spolkového kancelára Dollfußa.
    12. marca 1938 vpochoduje do Rakúska nemecká Wehrmacht a pripojí krajinu ako „východnú marku“ do národnosialistickej Nemeckej ríše Adolfa Hitlera. Na konci Druhej svetovej vojny v roku 1945 sa Rakúsko stáva opäť samostatným štátom, zostáva však ešte celé desaťročie v správe víťazných mocností vojny, teda Veľkej Británie, Francúzska, USA A Sovietského zväzu.

    V ústrety 21. storočiu

    Podpísaním Štátnej zmluvy medzi víťaznými mocnosťami II. svetovej vojny a Rakúskom a vyhlásením záväzku o „trvalo udržateľnej neutrality“ nadobudlo Rakúsko od 15. mája 1955 opätovne svojbytnosť. Alpská krajina, územne sa ocitnuvšia na okraji "železnej opony" smerom k východnému bloku si získala v ďalších rokoch povesť „prekladiska“ medzi východom a západom. Po krvavo potlačenej protikomunistickej vzbure v Maďarsku v roku 1956 a potlačení Pražskej jari 1968 sa stáva domovom nielen utečencov, ale i medzinárodných organizácií (UNO, OPEC) a hostiteľom významných konferencií a vrcholových svetových stretnutí. Pádom železnej opony na rozhraní rokov 1989/1990 vstupuje Rakúsko v roku 1995 do Európskej únie.

    Príbehy z cisárskej minulosti

    „Kto by si to bol len pomyslel...?“ Príbehy o ľuďoch za kulisami rakúskeho cisárskeho dvora.

    • Dvorná dodávateľka

      Anna Sacherová viedla hotel Sacher s veľkou láskou a šikovnosťou, takže sa veľmi skoro stal spoločenským centrom pre obyvateľov Viedne i medzinárodných hostí. Jeho jedáleň bola takpovediac diskrétnou obývačkou monarchie, v ktorej majiteľka hotela umiestnila svoj celkom neobyčajný osobný poklad: obrus s podpismi. Jedno prominentné meno na ňom však stále chýbalo, a síce podpis cisára Františka Jozefa I. osobne. Pomoc prišla od herečky Kathariny Schrattovej, ktorá veľmi dobre poznala Annu i cisára. Pri najbližšej príležitosti vytiahla potajomky vreckovku, ktorú veličenstvo podpísalo, a zabezpečila tak monogram ako chýbajúci klenot na Anninom obruse.

      Smrť vo vani

      Philippine Welserová si vedela užívať život. Z Augsburgu sa ako manželka Ferdinanda II., tirolského grófa, dostala na zámok Ambras. Zaoberala sa liečivami a napísala knihu s receptami domácej tirolskej kuchyne. Smrť v jej originálnej vani nebola nikdy celkom objasnená. Údajne to bola jej svokra, ktorá synovi nikdy nedokázala odpustiť, že si sa manželku zobral meštianku.

    • Predpoveď počasia

      Aj cisár František Jozef I. býval občas unavený zo svojho úradovania. Vybavovanie nespočetných písomností z cisársko-kráľovskej monarchie začínalo ešte veľmi skoro pred raňajkami. Čerstvé sily a oddych vždy prinášali cisárovi letné poľovačky v Bad Ischli. Každý deň študoval barometer vo svojej pracovni, aby mohol ísť na postriežku. Pritom sa šepká, že reumatizmus jeho verného hájnika Bruckenbergera predpovedal počasie na poľovačku ešte oveľa spoľahlivejšie.

      Ľúbostné listy

      Išlo pravdepodobne o najväčšiu lásku v dynastii Habsburgovcov: arcivojvoda Ján sa oženil s Annou Plochlovou, dcérou vedúceho pošty v obci Aussee. Aby mohla byť „Nany“ v arcivojvodovej blízkosti, poveril ju oficiálne vedením svojej domácnosti. Jeho tajné ľúbostné listy schovávala Anna v kuchárskej knihe – veď o láske dvoch ľudí z úplne rozdielnych spoločenských vrstiev sa predsa nesmel nikto dozvedieť. Po dlhých rokoch čakania však cisár so sobášom napokon súhlasil.

    • „Levie“ uznanie

      Ľudovít XIV., francúzsky kráľ Slnko, sa osudovo zmýlil, keď kvôli zovňajšku a nižšej postave pohrdol službami princa Eugena Savojského. Útly Eugen sa totiž stal žiarivým idolom na bojiskách za vlády až troch habsburských cisárov: tento opovrhovaný princ totiž upevnil a zväčšil ich moc ako vynikajúci vojvodca. V cisárovi Leopoldovi I. videl princ Eugen svojho otca, v cisárovi Jozefovi I. svojho priateľa a v cisárovi Karolovi VI. svojho vládcu. Neskoršieho uznania sa mu napokon dostalo aj od francúzskeho kráľa Slnko, ktorý Eugenovi Savojskému daroval afrického leva.

      Princ Eugen bol bohatý a slávny už za svojho života: k jeho luxusným sídlam patrili Belvedere i zámok Schloss Hof.

    • Facka od cisárovnej

      Joseph Haydn si skrátka nemohol pomôcť – pre takého živého chlapca, akým bol tento člen Speváckeho zboru sv. Štefana, bolo stavebné lešenie príliš lákavé. V porovnaní s viedenským Dómom sv. Štefana mu totiž zámok Schönbrunn ponúkal vítané rozptýlenie. Arcivojvodkyňa Mária Terézia odsledovala obratného lezca na lešení a nariadila potrestať budúceho skladateľa cisárskej hymny fackou. V tomto prípade nepomohol Haydnovi ani jeho anjelský chlapčenský hlas.

      „Vlasová“ diplomacia

      Už znova jeden zmizol – potajomky na lepiacej páske ukrytej pod zásterou komornej. Cisárovnej Sisi sa mohla zmocniť skutočná zúrivosť, keď videla, ako jeden z jej drahocenných vlasov leží nenávratne stratený na zemi. Jej kaderníčka Fanny Feifaliková použila preto decentnú lesť ako ukryť vypadnuté vlasy cisárovnej. Bola najlepšie platená, ako jediná z dvorných dám Sisi sa mohla vydať a vďaka svojim mieram vystupovala v zahraničí ako dvojníčka cisárovnej.

    media_content.tooltip.skipped