Kláštor Melk. Lístkové zlato, štuková výzdoba a mramor

Stavba, ktorú vidíme dnes, je však oveľa mladšia. Barokový staviteľ Jakob Prandtauer vytvoril tento obrovský komplex v prvých štyroch desaťročiach 18. storočia – iba jeho južné krídlo s mramorovou sieňou má dĺžku 240 metrov. Okrem stoviek robotníkov pracovali na stavbe aj umelci z celého Rakúska a Talianska, ktorí čerpali inšpiráciu zo svetla, nádhernej panorámy a zlatých východov slnka nad Wachau. Kláštorný kostol je považovaný za najkrajší v celom Rakúsku. V jeho vnútri žiaria stropné fresky, ako keby v nich horelo jasné svetlo.

Prepych, ktorý víta návštevníkov Melku, je takmer patetický. „V minulosti chceli ľudia vytvárať komplexné umelecké diela,“ hovorí páter Ludwig, „ktoré boli čo najokázalejšie.“ Uprostred Zrkadlovej siene múzea, kde sklené plochy odrážajú zlatý lesk kláštorných pokladov, stoja preto aj dve skromné drevené sochy biednych ľudí v rozodratých šatách. Majú nám pripomenúť, že prepych baroka bol iba bohatstvom niekoľkých málo vyvolených.

Melk bol však odjakživa i pokladnicou vedomostí. V knižnici opátstva , ktorá patrí k najznámejším v Európe, nájdeme 100.000 zväzkov. Návštevníci majú možnosť vidieť iba malú časť zbierky, vzácne vydania a stredoveké rukopisy sa uchovávajú totiž v knižnici v pivnici. Starostlivo chránené sú tiež kláštorné anály: záznamy z Melku opisujú regionálne prírodné udalosti, politický vývoj, nástup nových opátov i vojenský predvoj Džingischána, ktorý sa v polovici 13. storočia dostal až do dnešného Dolného Rakúska.