Vianočné zvyky a tradície v Rakúsku: divoký advent

Kultové predstavy a história. Kým Mikuláš má svoju jednoznačnú kresťanskú predlohu vo sv. Mikulášovi z Myry, je pôvod čertov „krampusov“ doposiaľ nejasný. Pomocou strašidelných masiek, rohov a zahalení v kožušinách sa vraj proti začínajúcej zime bránili už Kelti. Krampusovi je veľmi podobná démonická bytosť „Percht“, ktorá tiež mala odohnať zimu. Bytosti s rohami a kozími nohami – ako satyrov z kultu boha Dionýza – poznali i Gréci. Archivár a expert na tradície Horst Wierer z Bad Hofgasteinu vypátral prvú písomnú zmienku o krampusoch u učiteľa Cirkvi sv. Augustína z roku 400 n. l., ktorý píše, že v období okolo sviatku Zjavenia Pána (Troch kráľov) sa skupiny mladých ľudí zahalených v kožušinách s revom preháňali ulicami. Podľa Augustína bolo tento nekresťanský zvyk potrebné vykoreniť.

Živé zvyky – sprievod krampusov. V mnohých vidieckych regiónoch Rakúska prežil zvyk alpských čertov „krampusov“ po dnes a slávi sa už večer 5. decembra pred dňom sv. Mikuláša. Jeden z najtradičnejších sprievodov krampusov sa koná v údolí Gasteinertal. Každý krampus z asi 100 krampusových skupín v údolí má umelecky vyrezávanú masku z limbového dreva. Rohy a kožušiny pochádzajú z capov a baranov miestnych farmárov. Ako na iných miestach i tu táto chlpatá bytosť sprevádza Mikuláša. Krampus v Gasteinertali však nestelesňuje zlo, ale ho odháňa. Pri sácaní (nem. rempeln) sa tieto drsné bytosti pokúšajú výlučne nárazom pleca zhodiť jeden druhého, čo má symbolizovať triumf nad zlými mocnosťami. 

Kto sa bojí divokej hordy Wilde Jagd? Vianočné noci Rauhnächte boli dlhý čas považované za hrozivé a mimoriadne nebezpečné. Súvisí to so zachovanými legendami z germánskej mytológie, podľa ktorých sa počas týchto nocí preháňa vonku tzv. divoká horda Wilde Jagd – celý zástup démonov, ktorí letia vzduchom a prinášajú nešťastie. Až doteraz ľudia v mnohých rakúskych regiónoch veria, že medzi Vianocami a Novým rokom by ste nemali vonku vešať žiadnu bielizeň, pretože by sa do nej mohla zamotať divoká horda.

Nemenej obávaný je „Habergoaß“, démon podobný koze, ktorý býva súčasťou tradičných sprievodov v Salzbursku a obyčajne si nesie i veľký kôš. Hovorí sa, že táto rohatá bytosť si v koši odnáša deti.

Vetvičky nosia šťastie. Obdobie okolo Vianoc nie je, samozrejme, iba časom strachu a hrôzy – existujú aj pekné pohanské zvyky: imelo ako základná prísada čarovného nápoja nie je dôležité iba v komikse o Asterixovi, ale je i symbolom šťastia v germánskej mytológii.

Preto sa na Vianoce vešajú ponad rám dverí vetvičky imela, a práve tu sa radi bozkávajú páry, aby si zabezpečili spoločnú šťastnú budúcnosť.

Kvitnúce halúzky pre šťastie. 4. decembra, v deň sv. Barbory, sa režú vetvičky ovocných stromov a dávajú do vázy. Ak sú na Štedrý deň rozkvitnuté všetky Barborine halúzky, môžete sa tešiť v novom roku na veľké šťastie.