Zvyky

Adventné obdobie so slávnostne ozdobenými vianočnými stromčekmi vnáša svetlo do zimných dní. Varené víno, umelecké remeslá a hudba vás naladia na Vianoce a tajuplných 12 nocí od Štedrého dňa do Troch kráľov. Príchod ďalšieho roka ohlasujú silvestrovské ohňostroje a novoročné zvyky, po ktorých nasledujú sprievody masiek a začiatok bláznivého obdobia: fašiangy začínajú v Rakúsku tradične 11. novembra o 11:11 hod a končia sa fašiangovým utorkom. Fašiangové sprievody a zvyky patria k najpestrejším tradičným oslavám v Rakúsku. Charakterizujú ich krásne kostýmy a umelecky stvárnené masky, ktoré znázorňujú stret dobra a zla. Fašiangy, to sú aj bujaré oslavy, hudba a radosť zo života. Na mnohých miestach patria k oslavám aj dychová hudba, tanec a regionálne zvyky. Každý región má svoje individuálne rituály: od hlučných sprievodov masiek po pokojné tradície v tichu. Fašiangy sú symbolom živých tradícií, ktoré spájajú celé generácie a vťahujú návštevníkov priamo do centra diania.

Vyvrcholením sú viedenské plesy s ich jedinečnou atmosférou, ktorá z nich spolu s elegantným prostredím robí nezabudnuteľný zážitok. A čo by bolo obdobie bláznov bez sladkých fašiangových šišiek, ktoré sú v tejto sezóne všadeprítomné? Vďaka sprievodom, ľudovým slávnostiam a podujatiam vládne v celom Rakúsku až do Popolcovej stredy „výnimočný stav“.

Ako nekonečné more bielych kvetov: tak vyzerá Ausseerland na jar, keď sa naplno rozvinú kvety bielych narcisov. Počas jednej z najznámejších tradičných osláv v Rakúsku, Slávnosti narcisov koncom mája hrajú tieto kvety hlavnú úlohu: o ich zber sa stará asi 3.000 pomocníkov, detí a dokonca aj dovolenkárov.

Účastníci sprievodu zdobia potom drôtené konštrukcie vysoké niekoľko metrov, ktoré si pripravujú už niekoľko mesiacov vopred, viac ako 100.000 kvetov. Sprievod s viac ako 30 náročne vyrobenými sochami prechádza celým mestom až do centra. Opojná vôňa kvetov si pritom úplne podmaňuje, nielen divákov, ale aj porotu, ktorá sochy hodnotí. Na obed sa hudobné kapely, krojované skupiny a Narcisové kráľovné presunú k jazeru - táto tradičná ľudová slávnosť má hlboké korene vo zvykoch regiónu.

Aj dnes sa hory, jazerá a údolia v celom Rakúsku okolo 21. júna ponárajú do mora svetiel. Napríklad v regióne Wachau je tento zvyk veľmi pôsobivý: ľudia pri brehoch Dunaja zapaľujú vatry, označujú hranice vinohradov fakľami, osvetľujú hrady a posielajú plávajúce svetielka dolu Dunajom. Ohne sa zapaľujú s príchodom noci.

Pri korutánskom jazere Millstättersee, s kulisou Dachsteinu v Soľnej komore či vysoko v tirolských horách: počas letného slnovratu osvetľujú ohne celé Rakúsko. Tisícročné zvyky ožívajú aj na vrchu Pfänder s výhľadom na Bodamské jazero, v salzburskom Saalfeldene Leogangu či na vrchu  Feuerkogel v Hornom Rakúsku.

Rok čo rok odchádzajú rakúski farmári, pastieri a bačovia na jar so zvieratami z údolí na horské pasienky. V horách už čaká na kravy, ovce, kozy a kone vysokokvalitné krmivo v podobe šťavnatých horských lúk a bylín. Z pobytu zvierat má v lete osoh aj príroda, pretože hospodárenie na horských pasienkoch významne prispieva k starostlivosti o kultúrnu krajinu a zabraňuje jej zarastaniu.

Od začiatku septembra do polovice októbra sa dobytok opäť zháňa do údolia: tradičné zháňanie dobytka je nádherná oslava hýriaca farbami. Na jeseň zoženú bačovia a valasi dobytok naspäť do údolia. Hlavy zvierat sú pritom ozdobené umeleckými korunkami z jedľovej čečiny, kvetov a pestrých stužiek. Kravské zvonce, ktoré mali okrem iného odháňať démonov, počuť už z diaľky dole do dediny, kde sa zhromažďujú domáci i hostia a netrpezlivo čakajú na príchod kráv.