Rakúsky kroj
O láske a histórii kožených nohavíc Lederhose, kroja Dirndl a kabátiku Janker
Veľa médií, ako sú film a hudba, prispieva k šíreniu predstavy o rakúskom kroji do celého sveta. K asi najznámejším krojovaným posolstvám patrí muzikál „The Sound of Music“, o spievajúcej rodine Trappovej zo Salzburgu.
Kroj v Rakúsku je však oveľa viac ako iba filmová rekvizita alebo alpské klišé. Láska a nadšenie pre Dirndl a kožené nohavice sú vo väčšine regiónov hlboko zakorenené. Kroj symbolizuje regionálny pôvod, spoločenstvo a živé tradície, pričom stelesňuje originalitu a autentickosť. Podľa kroja sa určovali povolanie, stav a zámožnosť jeho nositeľa. Dirndl a kožené nohavice Lederhose sa v Rakúsku nosia pri slávnostných príležitostiach, ale aj v bežnom živote. Tak ako kedysi i dnes je kroj bežným pracovným odevom, napríklad na gazdovstvách, v reštauráciách a hoteloch.
Kroj Dirndl a nohavice Lederhose
Ako vznikal kroj?
Nemecký výraz "Tracht" (slov. "kroj") pochádza zo staronemeckého slova „Draht(a)". Tento pojem označoval nielen pracovný odev lesných robotníkov, ale aj reprezentatívne šaty horných vrstiev. Pre pracujúcich plnil kroj najmä dve úlohy: musel byť praktický a vhodný na bežné nosenie. Látka ženského kroja Dirndl bola cenovo dostupná a zväčša išlo o vlnu alebo ľan. Používať hodváb, bavlnu alebo iné ušľachtilé materiály si mohli dovoliť iba privilegované vrstvy obyvateľstva. Muži nosili kožené nohavice pri práci s drevom a na poľovačke, ktorá však bola do 20. storočia vyhradená iba pre šľachtu.
V polovici 19. storočia objavila šľachta a meštianstvo letné pobyty na vidieku a tým i kroje. Dokonca aj cisár František Jozef I. s nadšením nosil kožené nohavice. Osobitne pre neho vytvoril salzburský výrobca krojov Jahn-Markl farbu „stará čierna“.
Tam, kde žijú skutočné remeslá: regióny a ich kroje
Originály z manufaktúr na kroje
Farba kroja vám prezradí región
Čo ste vždy chceli vedieť...
Minimálne pre kožené nohavice platí, že je najlepšie ich neprať. Na rozdiel od dámskeho Dirndla „stopy po používaní“ jednoducho patria ku koženým nohaviciam a zdôrazňujú ich výnimočnosť a autentickosť.
Až určitý stupeň „obnosenia“ – teda akási patina, ošúchané miesta, ba dokonca fľaky – robí z kožených nohavíc originál. To sa však nestane z večera do rána, ale postupným nosením pri rôznych príležitostiach. No keď koža stvrdne, je potrebné nechať ju profesionálne vyčistiť.
Čo ste vždy chceli vedieť...
Odpoveď je "áno". Spôsob viazania mašle na zástere Dirndla nesmiete prenechať náhode. O jej nositeľke to napokon mnohé prezrádza:
Mašľa vľavo: slobodná, bez záväzkov, nezadaná
Ak si žena uviaže mašľu vľavo, znamená to, že nie je vydatá a nežije v pevnom zväzku. Možno je od toho dovodený nemecký výraz „anbandeln“ - niekoho si namotať. Žena s mašľou vľavo dáva totiž najavo svoju otvorenosť pre novú známosť.
Mašľa vpravo: zaľúbená, zasnúbená, vydatá
Ak je mašľa uviazaná na pravej strane, je jej nositeľka už zadaná.
Mašľa vzadu: smútok
Zástera uviazaná na chrbte symbolizuje, že žena je vdova.
Nehmotné kultúrne dedičstvo UNESCO: tradičné remeslá
Informácie o ochrane klímy
Udržiavanie zvykov a tradícií v Rakúsku je úzko späté s trvalou udržateľnosťou. Tradície ako zháňanie dobytka z hôr, živé zvyky a regionálne remeslá svedčia o veľkom rešpekte voči prírode a jej zdrojom. Tieto zvyky prispievajú k pochopeniu a uvedomeniu si hodnoty flóry i fauny a podporujú environmentálne povedomie.
Zvyky a tradície však posilňujú aj sociálnu udržateľnosť: tradičné oslavy, ako sú stavanie májov, Veľká noc alebo Vianoce podporujú zmysel pre komunitu a spoločné angažovanie sa za starostlivosť o región. Aj Nehmotné kultúrne dedičstvo oceňuje tradičné rituály, zvyky a remeslá, ktoré sa odovzdávajú z generácie na generáciu. Kto ako hosť zažije tieto tradície, ponorí sa do rakúskej kultúry a naplno zažije rakúsky životný pocit.