Zvyky
Na svoje korene sa Rakúšania pozerajú s úctou a určitou dávkou hrdosti. Ľudia tu už od malička vyrastajú v úzkom spojení s regionálnymi zvykmi a tradíciami, ktoré udržujú živé a ktoré sa stávajú prirodzenou súčasťou ich života.
Pri všetkých oslavách a slávnostiach v Rakúsku je preto cítiť lásku a úprimnú, aktívnu snahu o zachovanie tradícií. Nadšenie a radosť z prežívaných zvykov tu môžete vnímať naozaj veľmi intenzívne. Pretože pri týchto slávnostiach nejde v žiadnom prípade o inscenácie pre zábavu hostí. Láska k zvykom je pravá a autentická a domáci sa o ňu radi podelia najmä s ľuďmi, ktorí do Rakúska prídu na návštevu a chcú sa niečo dozvedieť o miestnej kultúre.
Pestré sprievody
Fašiangové sprievody a zvyky majú najrôznejšie podoby. Všetky majú spoločné nádherné kostýmy a prepracované masky. Popri boji proti zlým silám ide počas fašiangov, samozrejme, najmä o zábavu, neviazanosť a radosť zo života.
Stálou súčasťou fašiangového obdobia sú viedenské plesy. Jedinečná atmosféra a krásne prostredie z nich robia nezabudnuteľný zážitok. Takmer "výnimočný stav" vládne cez fašiangy počas mnohých sprievodov, osláv a podujatí.
Slávnosť 1.000 kvetov
Ako nekonečné more bielych kvetov: tak vyzerá Ausseerland na jar, keď sa naplno rozvinú kvety bielych narcisov. Počas Slávnosti narcisov koncom mája hrajú tieto kvety hlavnú úlohu: o ich zber sa stará asi 3.000 pomocníkov, detí a dokonca aj dovolenkárov.
Účastníci sprievodu zdobia potom drôtené konštrukcie vysoké niekoľko metrov, ktoré si pripravujú už niekoľko mesiacov vopred, viac ako 100.000 kvetov. Sprievod s viac ako 30 náročne vyrobenými sochami prechádza celým mestom až do centra. Opojná vôňa kvetov si pritom úplne podmaňuje, nielen divákov, ale aj porotu, ktorá sochy hodnotí. Na obed sa hudobné kapely, krojované skupiny a Narcisové kráľovné presunú k jazeru.
Dvorenie kedysi a dnes
V 16. storočí prežili v korutánskom Weitensfelde mor iba jedna hradná panna a traja meštianski synovia. O výbere budúceho ženícha mali preto rozhodnúť preteky. Súťažiaci s kopijami ešte aj dnes spevom a spolu s krojovanými skupinami vyzývajú k účasti na pretekoch, ktoré sa konajú na Turíčnu nedeľu.
Jazdci potom uháňajú mestom, symbolicky vyháňajú mor a uvoľňujú miesto na preteky. Iba víťaz smie pobozkať sochu kamennej panny pri fontáne na námestí a dostane nevestin venček. Tradične sa táto výhra venuje vybratej mladej žene, s ktorou si víťaz zatancuje Gurktalský valčík.
Štvrtá pôstna nedeľa
V 17. storočí pozval kňaz v meste Gmunden chudobných ľudí k sebe na jedlo ako prejav lásky k blížnemu. Dnes je táto nedeľa pod názvom Liebstattsonntag určená zaľúbeným hrdličkám. Nuž a ako lepšie prejavíte svoju náklonnosť než medovníkovým srdcom? Miestni cukrári pripravujú medovníkové srdcia s citátmi o láske a zamilovanými motívmi, aby svoj cit drahej polovičke mohli prejaviť aj zamilovaní dovolenkári.
Slávnosť začína omšou vo farskom kostole, odkiaľ sa krojovaný sprievod presunie cez historické centrum mesta na hlavné námestie s najdôležitejším bodom programu: rozdávaním medovníkových sŕdc.
Silové zápolenie ako kedysi
Tirolský Gauder Fest je jedna z najstarších ľudových slávností v alpskom regióne. Jej pôvod siaha až do roku 1428. Názov nie je odvodený od nárečového slova „Gaudi“ (zábava), ale od miesta konania slávnosti, ktoré sa volalo „Gauderlehen“.
V minulosti sa na trhovisku slúžili omše a konali súťaže. Dnes sa svojím umením na tomto tradičnom gazdovskom a remeselnom trhu môžu pochváliť výrobcovia regionálnych produktov, ako sú filcové topánky Doggln, aktovky Ranzen či drevorezby. Samozrejme, nesmie chýbať ani pivo „Gauder Bock“. S veľkým zanietením sa dnes konajú aj súťaže: miestny druh zápasenia „Ranggeln“ – kedy musíte protivníka zložiť na lopatky do 6 minút – sa medzičasom stal najznámejšou zápasníckou súťažou v alpskom regióne.
Tradície a zvyky v lete
Ohnivý zážitok
Korene osláv letného slnovratu siahajú až do predkresťanských čias, kedy sa verilo, že plamene chránia pred zlom. Aj v súčasnosti ľudia pri brehoch Dunaja stavajú obrovské vatry, označujú hranice vinohradov fakľami, osvetľujú hrady a posielajú plávajúce svetielka dolu Dunajom. Ohne sa zapaľujú s príchodom noci. Celú scenériu môžete obdivovať z Wachauskej železnice a lodí na Dunaji. Vyvrcholením osláv slnovratu býva ohňostroj.
V miestnych reštauráciách s mladým vínom Heuriger a hostincoch nájdete pri príležitosti slnovratu špeciálne regionálne dobroty a vína svetového mena.
Príchod zvierat a ľudí do údolia
Spôsob trojfázového hospodárenia sa vo Vorarlbersku odovzdáva už 400 rokov z generácie na generáciu. Každý rok sa rodiny so zvieratami presunú na Vorsäß – nižšie položenú horskú lúku – a neskôr v júli na Alp - ako vo Vorarlbersku nazývajú lúku až vo výške 2.000 metrov.
Na jeseň zoženú bačovia a valasi dobytok naspäť do údolia. Hlavy zvierat sú pritom ozdobené umeleckými korunkami z jedľovej čečiny, kvetov a pestrých stužiek. Kravské zvonce, ktoré mali okrem iného odháňať démonov, počuť už z diaľky dole do dediny, kde sa zhromažďujú domáci i hostia a netrpezlivo čakajú na príchod kráv.
Baroková tradícia
Samson, až 6,5 metra vysoká a viac ako 80 kg ťažká obrovská postava z Lungau sa po prvý raz spomína v roku 1635. Podľa legendy sa v jeho čiernych vlasoch ukrýva nadľudská sila.
Počas jesenného sprievodu so Samsonom nesú jeho niekoľko metrov vysokú sochu na svojich pleciach slobodní mládenci v salzburskom Lungau. Sprevádzajú ich dvaja trpaslíci a hudobná kapela, ktorá hrá Samsonov valčík. V tomto pestrofarebnom sprievode nechýbajú ani členovia krojovaných skupín, strelci a regionálne združenia mládeže. Mimochodom: v salzburskom Lungau existuje celkovo 10 postáv Samsona.
Informácie o ochrane klímy
Udržiavanie zvykov a tradícií v Rakúsku je úzko späté s trvalou udržateľnosťou. Tradície ako zháňanie dobytka z hôr, živé zvyky a regionálne remeslá svedčia o veľkom rešpekte voči prírode a jej zdrojom. Zvyky a tradície však posilňujú aj sociálnu udržateľnosť a spoločné angažovanie za starostlivosť o región. Nehmotné kultúrne dedičstvo oceňuje tradičné rituály, zvyky a remeslá, ktoré sa odovzdávajú z generácie na generáciu.