Bolo by pohodlné, nasadnúť na vlek a nechať sa zaviezť celkom nahor. Namiesto toho sa náš autor a skúsený zjazdár Patrick Thorne vybral na vrch po svojich – a to na lyžiach! Skialpinizmus musí byť v Rakúsku asi mimoriadne atraktívny. Prečo je cesta nahor pre neho taká fascinujúca, sa dozviete v tomto článku.
Vyskúšal som alpské lyžovanie, snowboarding, monoski, telemarky a užíval si ticho lesa pri behu na lyžiach. Medzičasom som zvládol aj freeride. Ale skialpinizmus? Moji priatelia často básnili o tom, aký je tento zimný šport fantastický. Sľubovali mi útek zo všednosti, aký som ešte nezažil. Tak som sa to rozhodol vyskúšať na vlastnej koži.
S námahou sa šplhať na lyžiach na kopec, aby som si „zaslúžil“ zjazd do údolia, sa mi vždy zdalo trochu nezmyselné. Lyžiarske strediská predsa investujú vysoké sumy do nových, rýchlych vlekov s vyhrievanými koženými sedadlami, ktoré presne túto ťažkú prácu urobia za mňa. Pýtal som sa teda: „Prečo to vôbec ľudia robia – a ešte k tomu s radosťou?“
Moji priatelia ma usilovne presviedčali a sľúbili mi, že na túre bude na mňa čakať perfektné ubytovanie v jednej z horských chát v rakúskych Alpách. Lákali ma na vynikajúce jedlo, nezabudnuteľný východ slnka a zjazd, pri ktorom ako prví vpíšeme naše stopy do prašanu. Rozhodol som sa teda využiť príležitosť a podniknúť toto dobrodružstvo… samozrejme, iba s profesionálnym sprievodcom.
Skialpinistické lyže, palice a topánky sa odlišujú od zjazdových a môžete si ich požičať. Lyže sa pri výstupe pripevňujú na špičku skialpinistických topánok. Pásy zabraňujú spätnému kĺzaniu lyží. Snowboardisti môžu použiť splitboard, ktorý je možné po dĺžke rozdeliť. Je to ideálna možnosť pre výstup, pretože pred zjazdom si dosky znova spoja.
Väčšie taniere lyžiarskych palíc vám v hlbokom snehu poskytnú lepšiu oporu. Sú výškovo nastaviteľné, takže ich ľahko prispôsobíte rôznemu terénu. Určite si so sebou vezmite ruksak, v ktorom budú mať miesto prilba, lavínový vyhľadávač, lopata, sonda, lekárnička na poskytnutie prvej pomoci, malé občerstvenie, voda či čaj.
Pri výstupe ohýbajte nohy, potiahnite lyžu dopredu a kĺžte sa tesne na snehu. Palice držte pri tele, aby ste sa mohli pri ďalšom kroku zaprieť. Jeden tip, ktorý však začiatočníci zatiaľ neocenia: pri otáčaní do kopca na strmom svahu je dôležitý tzv. „kick turn“. Ide asi o jeden z najzložitejších prvkov pri výstupe a oplatí sa ho natrénovať vopred, ak si to vaša túra vyžaduje.
Hore na vrchole si stiahnite pásy a zapnite viazanie, aby ste lyže pripevnili aj k päte chodidla – a potom už nič nestojí v ceste vášmu freeride zjazdu.
Keď získate dosť skúseností, naučíte sa používať lavínový vyhľadávač a odhadnúť riziko, môžete si naplánovať svoju prvú túru. Príprava je v tomto prípade rozhodujúca a patrí k nej aj štúdium máp a správ iných skialpinistov. Snehové, poveternostné a lavínové podmienky by ste mali ráno ešte raz skontrolovať – musia zostať priaznivé po celý deň. Inak musíte zmeniť svoj plán, prípadne dokonca túru zrušiť.
Najlepším obdobím na skialpinistické túry je neskorá zima a začiatok jari: vtedy sú dni dlhšie, počasie lepšie a počas zimy sa mohla vytvoriť dobrá základná snehová vrstva.
Začínajúci skialpinisti nájdu vynikajúce podmienky v mnohých rakúskych lyžiarskych strediskách.
Patrick Thorne navštívil viac ako 300 lyžiarskych oblastí na celom svete – mnohé aj ako freerider a skialpinista.
Napísal veľa kníh o lyžovaní, okrem iného i bestseller „Powder" – sprievodcu po 50 najlepších zjazdovkách na svete. Patrick žije v Škótskej vysočine.
Freeriding – to je zvírený prašan vo voľnej prírode mimo vlekov, upravených svahov a „jednotvárnych obúkov“ – skrátka dávka čistého adrenalínu pre dobrodruhov medzi zimnými športovcami.
Na snehobielej pláni sa jagajú tisícky ľadových kryštálikov a každý váš výdych vyčaruje do vzduchu obláčik pary. Nečujne sa kĺžete tichou krajinou, postupne nachádzate svoj vlastný rytmus a cítite, ako sú vaše myšlienky znova také jasné ako zimný vzduch, ktorý zhlboka a pravidelne dýchate.
