hľadať
    • Túra s fakľami v Pillerseetali
      media_content.tooltip.skipped

    Pochodne v snehu: cestou ohňa k vlastnému stredu

    Vo svetle ohňa pôsobí zimná krajina celkom inak. Ako to, že všetci, ktorí kráčajú temnotou s otvoreným plameňom pôsobia tak uvoľnene? Fantastické účinky zimnej prechádzky s fakľami sme skúmali spolu s Lisou Flatscherovou, turistickou sprievodkyňou z Waidringu.

    Zimnou nocou pri svetle pochodní

    Je januárový večer v tirolskom údolí Pillerseetal. Na jasnom nebi žiaria hviezdy a krajinu pokrýva biela snehová perina. V studenom a suchom vzduchu kreslí náš dych obláčiky pary. Plameň fakieľ nás našťastie trochu zohrieva – odkedy sme odišli z Waidringu sú naše pochodne totiž jediným zdrojom svetla v okolitej temnote. Pri pohľade z výšky to musí vyzerať, akoby si cestu nocou kliesnil oranžový svietiaci had. Cítime, ako sa s každým krokom vraciame ďalej a ďalej do minulosti – už pred 100.000 rokmi, krátko po objavení ohňa, sa takto zimnou nocou pohybovali naši prapredkovia.

    Keď sa brodíme nahor zasneženým lesom, pod našimi čižmami tíško vŕzga sneh. Počuť je iba zvuk našich krokov – inak vládne absolútne ticho. Hoci sme v skupine ôsmy, nikto neprerečie ani slovo. Príliš sa totiž sústreďujeme na plamene našich pochodní, ktoré vrhajú na okolité stromy jemné tiene. V tlmenom svetle ohňa vyzerajú ako obry, ktoré vystierajú svoje zasnežené ramená v ústrety oblohe. A pohľad na nebo je vskutku ohromujúci: keď vyjdeme z lesa, zažiaria nad našimi hlavami naraz milióny hviezd. „Takú nádhernú nočnú oblohu, som nevidel už celú večnosť,“ počujeme s bázňou v hlase zašepkať jedného z nás.

    Kráčajte, aby ste prišli do cieľa

    • Našu skupinu dnes večer vedie energická Lisa Flatscherová z Waidringu v tirolskom Pillerseetali, ktorá už 10 rokov sprevádza turistov na cestách do prírody. Sústreďuje sa pritom najmä na vedomé vnímanie. „Ja sama som sa vždy cítila v prírode chránená a v bezpečí. Tento pocit by som chcela sprostredkovať aj turistom, s ktorými chodím na výlety,“ rozpráva Lisa so žiariacimi očami. Je vidieť, že naozaj žije tým, o čom hovorí.

    • „Niekedy vidím, ako ľudia pri pohybe vonku naraz zabúdajú na prácu a povinnosti, nachádzajú pokoj a ocitajú sa v prítomnosti. To však nie je moja zásluha, to všetko sa deje vďaka prírode. Ľudia sa takto cítia bez toho, že by bolo treba im to vysvetľovať.“ Tu by sme jej radi protirečili, pretože až vďaka jej pozornému sprevádzaniu sa celkom vedome dokážeme sústrediť na prechádzku s fakľami a znova nájsť samých seba.

    • Nie každý však začína večer s týmto zámerom: štvorčlenná rodina zo Stuttgartu sa vybrala na túru, pretože nočný výlet v žiare ohňa je napínavé dobrodružstvo pre deti. Mladý pár z Mníchova chce zase zažiť trochu romantiky po dni na rušnej zjazdovke. No už čoskoro nás všetkých úplne opantá fantastická atmosféra a užívame si nočný pokoj.

    Menej je viac. A to upokojuje

    Čaro nočnej túry spočíva v obmedzení podnetov. Čím menej vidíme, tým silnejšie sú ostatné zmyslové vnemy. „V tme sa sústredíme na celkom iné veci ako cez deň: kráčame pomalšie a pozornejšie, pričom inak vnímame naše okolie,“ vysvetľuje Lisa.

    Toto zmenené vnímanie si všimneme aj my, keď začínajú fungovať naše inštinkty, ktoré máme zakorenené hlboko v génoch.

    Zrazu počujeme v lese zvuky a vnímame pachy, ktoré by nám cez deň možno unikli, a objavujeme stopy zvierat v snehu. Aj kryštáliky snehu sa v nočnom chlade pri žiare fakieľ jagajú inak ako za svetla.

    Reutte, Tirolsko
    media_content.tooltip.skipped

    Bez pochodní by zážitok bol celkom isto iba z polovice taký výnimočný. „Oheň na ľudí pôsobí skrátka zvláštne,“ pokúša sa Lisa vysvetliť účinky fakieľ. „Možno je to tým, že sa pri chôdzi celkom zameriavame na otvorený oheň. Pre iné myšlienky jednoducho už niet miesta – človek zostáva celkom sám v sebe.“ Cítime to aj my: otvorené plamene nás uzemňujú a umožňujú nám stať sa úplne prirodzene súčasťou okolitej prírody a prežívať prítomný okamih.

    Po zasneženej lesnej ceste sa pomaly vraciame naspäť. Vystupujeme z temnoty a pred nami znova vidíme lampy pouličného osvetlenia v dedine. Pri pohľade na ich žiarivé svetlo musíme žmurkať. Zase sme sa vrátili do reality všedných dní – aká škoda! Kráčali sme asi hodinu, no aj tak máme pocit, akoby sme boli veľmi veľmi ďaleko.

    Torchlight hike
    media_content.tooltip.skipped
    austria.info:

    Lisa, pracuješ už 10 rokov ako turistická horská sprievodkyňa. Čo to presne znamená a ako si sa dostala k tejto práci?

    Lisa Flatscher:

    Vyrástla som v Pillerseetali a už ako dieťa som bola stále vonku. Spolu s rodičmi sme voľný čas často trávievali v horách. Keď som skončila školu, chcela som sa preto stať horskou vodkyňou. Ale ako to často chodí, všetko bolo inak, ako som plánovala: spoznala som svojho manžela a založili sme si rodinu. Máme aj menšie gazdovstvo. Keď deti odrástli, chcela som si konečne splniť svoj sen. Už ma však až tak veľmi nezaujímala práca horskej vodkyne, kde je naozaj na prvom mieste výstup na vrchol. Uvedomila som si, že mi oveľa viac vyhovuje pomalý pohyb ako pri turistike a vedomé pozorovanie a počúvanie prírody.

    austria.info:

    Po ukončení vzdelania turistickej horskej sprievodkyne si si založila vlastnú turistickú a pohybovú školu. Čo si môžeme pod tým predstaviť?

    Lisa Flatscher:

    Okrem turistických pochodov sa venujem aj iným aktivitám v prírode – od pomerne rýchlych športov, ako je beh na lyžiach, až po pokojné lesné kúpele, kedy naozaj záleží iba na pozornom vnímaní prírody. Pohyb pre mňa totiž neznamená iba telesnú aktivitu, ale aj vedomé vnímanie prírody a seba samej. Hýbať sa znamená pre mňa robiť niečo so sebou, cítiť samu seba – a to môže byť aj „duševný“ pohyb.

    austria.info:

    Prečo je v prírode také jednoduché znova nájsť samého seba?

    Lisa Flatscher:

    Stálosť prírody je pre mňa obrovským zdrojom energie. Príroda nás učí byť trpezlivými – nereagovať hneď, ale najprv sa pozorne pozerať a pozorovať. Príroda mi často dáva odpovede na otázky, ktorými sa zaoberám. Nie sú to odpovede, ktoré je možné počuť, ale naraz mi je jasné, čo mám urobiť. Preto v prírode pociťujem aj obrovskú vďačnosť. Keď som vystavená pôsobeniu prírodných elementov, má to na mňa neuveriteľne očistný a oslobodzujúci účinok. I vtedy – a najmä – za nepriaznivého počasia. Ak ste vonku, keď je vietor alebo prší, oslobodíte sa od všetkej záťaže, ktorú vláčite so sebou.

    austria.info:

    Je túto silu prírodných elementov cítiť aj na túre s fakľami?

    Lisa Flatscher:

    Áno, element oheň je skrátka celkom výnimočný. Zohreje vás, no i popáli. Preto máme pred ním veľký rešpekt. Otvorený oheň nám tiež pomáha sústrediť sa na naše vnútro. Myslím, že to je jeden z dôvodov, prečo oheň ľudí tak fascinuje.

    Túra s fakľami s Lisou v Pillerseetali

    Wander- und Bewegungsschule Lisa Flatscher

    Dorfstraße 25

    6384 Waidring

    Österreich


    Sedem tipov na horúce i studené zimné túry v celom Rakúsku

    •                 Túra s fakľami na Naggler Alm
      media_content.tooltip.skipped
    •                 Osvetlená roklina Talbachklamm v zime
      media_content.tooltip.skipped
    •                 Modrá hodina a túra s fakľami na Jufenalm
      media_content.tooltip.skipped

      Hochkönig

      Túra s pochodňami na úpätí pohoria Steinernes Meer

      Čítať ďalej
    •                 Túra s fakľami
      media_content.tooltip.skipped
    •                 Túra s fakľami
      media_content.tooltip.skipped
    •                 Túra s fakľami
      media_content.tooltip.skipped
    •                 Lech am Arlberg v noci / Lech at Arlberg
      media_content.tooltip.skipped

    Autorka: Christina Zarnhoferová

    Mohlo by vás zaujímať

    •                 Family on a horse-drawn sleigh
      media_content.tooltip.skipped
    media_content.tooltip.skipped