Na prelome 18. a 19. storočia ovládla túžba po prírode životný štýl mešťanov, maliarov, hudobníkov i vedcov z obdobia biedermeieru. Radosť z nových objavov sa spájala s dobrodružstvami.
Malebný región Soľnej komory (nem. Salzkammergut) navštívil v 19. storočí aj prírodovedec Josef August Schultes a vo svojich cestopisoch ho pomenoval „rakúske Švajčiarsko“. Inšpirovaní týmito opismi sa po jeho stopách vydávali známi maliari ako Ferdinand Georg Waldmüller, Jakob Alt, Rudolf von Alt a Franz Steinfeld, aby vo svojich obrazoch zachytili krásy prírody na úpätí Dachsteinu.
Malebné opisy a vyobrazenia vtedajšej podoby regiónu Salzkammergut ako „rakúskeho Švajčiarska“ boli pre túto nádhernú krajinu medzi Salzburgom a Viedňou niečo ako najvyšší šľachtický titul.
Waldmüller sa narodil v roku 1793 vo Viedni a zomrel v Hinterbrühli pri Mödlingu v roku 1865. Už vo veku 14 rokov opustil rodičovský dom, aby začal svoje štúdium na Umeleckej akadémii vo Viedni. Peniaze si najprv zarábal ako maliar miniatúrnych portrétov, ktoré sa medzi majetnými mešťanmi tešili veľkej obľube. V Agrame (dnešný Záhreb) pracoval ako učiteľ kreslenia grófa Gyulaya a spoznal tu svoju prvú manželku, dvornú opernú speváčku Katharinu Weidnerovú. Jej angažmány zaviedli umelecký pár do Brna, Prahy, Badenu a napokon späť do Viedne. Waldmüller pôsobil v tom čase ako divadelný a scénický výtvarník. Vo Viedni potom získaval zákazky ako portrétový maliar šľachty. Vyvrcholením jeho umeleckého vzostupu bol portrét cisára Františka I.
Prvé cesty zaviedli Waldmüllera do Talianska a Francúzska, kde sa jeho talent stretal s čoraz väčším uznaním. Návštevy regiónu Salzkammergut boli vtedy v móde a Waldmüller zvečňoval panorámy a pohľady na jazerá a hory Soľnej komory na obrazoch, ktoré sa dnes vystavujú na celom svete.
Waldmüllerova kariéra vyvrcholila, keď ho kustód vymenoval za radcu Umeleckej akadémie vo Viedni. Akadémia však neodobrila jeho reformné návrhy, čo viedlo k jeho neskoršiemu suspendovaniu.
V čase svojho druhého sobáša s viedenskou klobučníčkou Annou Bayerovou sa Waldmüller nachádzal v náročnej finančnej situácii. Módny salón jeho manželky slúžil ako dočasná galéria, keďže iné priestory si nemohol dovoliť. Nad vodou sa držal vďaka súkromným hodinám, až sa mu napokon ešte raz dostalo uznania ako veľkému majstrovi.
Neskorú celosvetovú slávu priniesli Waldmüllerovi výstava v Buckinghamskom paláci i účasť na historickej výstave umenia v Kolíne a medzinárodnej výstave umenia v Londýne. Cisár František Jozef I. rehabilitoval Waldmüllera ako uznávaného umelca rok pred jeho smrťou.
Oblasť Salzkammergut sa nachádza medzi tromi rakúskymi regiónmi, resp. spolkovými krajinami:
Salzkammergut (nem. Salzkammergut) je obklopený tromi rakúskymi regiónmi resp. spolkovými krajinami: jeho geografický stred tvoria Ausseerland v Štajersku, časti Flachgau v Salzbursku a hornorakúsky okres Gmunden. Ako „Kammergut“ sa v 15. storočí označovalo domínium vo vlastníctve panovníka. Za svoj názov vďačí oblasť výdatným náleziskám soli (nem. Salz), ktorá sa tu ťaží už viac ako tisíc rokov.
Želanie Habsburgovcov tráviť letnú dovolenku na čerstvom vzduchu v horách, podnietilo urodzenú mestskú spoločnosť z Viedne nasledovať cisársky dvor do regiónu Salzkammergut. Miesta ako Bad Ischl, Bad Aussee, Bad Goisern, Gosausee a mnohé ďalšie zažívali kultúrny a intelektuálny rozmach v sprievode valčíkových melódií a cisárskej elegancie.
Rozvoj železničnej a lodnej dopravy lákal aj bohatých mešťanov a Salzkammergut sa stal jednou z prvých známych a najobľúbenejších dovolenkových destinácií vtedajšej vyššej spoločnosti v srdci Rakúska.
Habsburgovci a ich dvorania boli prostredníctvom manželstiev previazaní s celou Európou, takže popularita regiónu sa pozvaniami šírila ďaleko za hranice Rakúska.
Obrazy od vtedajších renomovaných krajinkárov a portrétistov z obdobia biedermeieru, ktoré zachytávali idylický Salzkammergut, tak obdivovali vo viedenských, parížskych i berlínskych palácoch a salónoch.
Viedenský manželský pár, Rudolf a Elisabeth Leopoldovci, boli náruživí zberatelia umenia. Títo povolaním oční lekári zhromaždili od 50. rokov minulého storočia viac ako 5.000 diel rakúskych umelcov z 19. a 20. storočia. Ich súkromná zbierka obrazov Egona Schieleho patrí k najväčším na svete. Keď manželia začali zbierať Schieleho obrazy, bola jeho tvorba ako umenie zakázaná, a preto mimoriadne cenovo výhodná. Zbierka sa potom zmenila na nadáciu a v roku 2001 bolo založené a otvorené Múzeum manželov Leopoldovcov.
Múzeum je dnes súčasťou komplexu MuseumQuartier vo Viedni a predstavuje najväčšiu zbierku rakúskeho umenia od polovice 19. storočia po modernu. Môžete tu obdivovať aj obraz „Dachstein mit Gosausee“ od Ferdinanda Georga Waldmüllera, ktorý patrí do zbierky Múzea manželov Leopoldovcov.
Korunou impozantného prírodného výtvoru s úchvatným výhľadom na majestátny Dachstein sú tri jazerá: Vorderer Gosausee, Hinterer Gosausee a Gosauer Lacke. Toto magické miesto ako zdroj energie a unikátny klenot patrí k tým najkrajším v rakúskej prírode.
Od začiatku digitalizácie sa na Instagramovom účte jazera (#gosausee) Gosausee nazbieralo asi 30 000 fotomotívov. Obľúbený výhľad maliarov biedermeieru dnes hýbe fotografmi i influencermi. Horské jazero Vorderer Gosausee sa nazýva tiež „Božie oko“. Leží na konci gosauského zadného údolia a pohľad na priezračnú hladinu s odrazom tajuplného Dachsteinu a okolitú majestátnu prírodu očarí každého návštevníka.