Please choose Language or Country
or

Výnimočný pocit zo života v Alpách

V minulosti sa mladí ľudia sťahovali z hôr do miest, dnes zostávajú vo svojej domovine alebo sa sem vracajú.

O šťastí žiť v horách – celý príbeh nájdete tu

  • Alpine Way of Life © Österreich Werbung / Sebastian Stiphout Alpine Way of Life © Österreich Werbung / Sebastian Stiphout
  • Guido: Aktívne zážitky v prírode

  • Anne-Sophie: Rozmanité stránky prírody

  • Patrick: Pohoda ako devíza

  • Anna: Vnímajte prírodu všetkými zmyslami

Pomalšie tempo, súdržnosť, trvalo udržateľný spôsob života

Čo znamená pocit zo života v horách, môžeme hádam vybadať už z prvých minút nového dňa, keď je svetlo ešte trocha bojazlivé a svet akoby stlačil reštart: v meste o tomto čase počuť trúbiť prvých šoférov a húkať sirény. Vlastne ešte skôr než vstaneme, vieme, čo nás čaká: pomalé posúvanie sa v kolóne áut, tlačenica v metre, hektickosť a búšenie srdca. A aké sú rána v horách?

Čas zastaviť sa

V horách začína deň inak: spevom vtákov na stromoch za domom, zvonením zvona z kaplnky a vôňou lesa a lúk, ktorá prúdi dnu cez otvorený oblok. Ľudia v horách vedia, že deň im prinesie vždy niekoľko krátkych okamihov, aby sa zastavili: na dve minútky na kus reči s poštárom, ktorý im ide oproti na bicykli do práce, pri pohľade na žiariace ľadovce od písacieho stola pod oknom či pri vôni pokoseného sena cez obedňajšiu prestávku.

Výnimočný pocit zo života v Alpách nie je len prázdna fráza

Čo je vlastne presne tento „výnimočný pocit zo života v Alpách“? Je to životný postoj? Ale, áno. Životný štýl? Celkom určite. Istota, že tu a teraz ste na správnom mieste? Samozrejme. Je to niečo, čo v človeku vyvolajú hory a príroda? Bezpochyby! Keď sa na to opýtate ľudí, ktorí sa rozhodli pre život v Alpách, dostanete tie najrôznejšie odpovede. Žijú tu ľudia, ktorí sa vrátili z mesta, pretože im chýbal pokoj a čistota Álp, alebo ktorí v horách zostali práve kvôli tomu. Sú tu aj tí, pre ktorých je dôležitá súdržnosť na dedine a ktorí sa po práci vracajú na bicykli domov radšej cez lúky ako priemyselné zóny. Bývajú tu ľudia, ktorých nadchýna čerstvý vzduch a ticho lesa – a ktorí si cez víkend nechcú sadnúť do auta, aby sa ešte len vydali na cestu, kde to môžu nájsť, na cestu do prírody. Sú to ľudia, ktorí chcú nielen voľne dýchať a nájsť pokoj, ale chcú byť najmä ľuďmi.

Štyri osoby a ich skvelé pocity zo života v Alpách

Rakúske Alpy v číslach…

  • V Alpách žije 4.000.000 ľudí. Druhé najväčšie mesto v Alpách je Innsbruck.
  • Rastie tu 4.500 rôznych rastlinných druhov.
  • 731 vrchov je vyšších ako 3.000 metrov.
  • 7.000 pastierok a pastierov sa dennodenne stará o 51.000 dojníc, 265.000 kusov hovädzieho dobytka, 9.000 koní, 114.000 oviec, 40.000 kozorožcov a 10.000 kôz.
  • 30 ľadovcov zaberá plochu 450 km², čo je takmer rozloha Andorry.
  • Najvyšší vrch Rakúska „Großglockner“ je vysoký 3.798 metrov.
  • Vek Álp je 290–35 miliónov rokov, na niektorých miestach aj podstatne viac.
  • Rakúsko sa na rozlohe Álp podieľa 54.000 štvorcovými kilometrami, celkovo majú tieto veľhory rozlohu 200.000 štvorcových kilometrov.
  • Návštevníkov s Alpami oboznamuje 25 zaregistrovaných horských sprievodcov a sprievodkýň.
  • Alpy vážia 480 tisíc miliárd ton.
  • PeakFinder Earth © PeakFinder Earth PeakFinder Earth © PeakFinder Earth

    Earth

    Hora volá! Ale ktorá? Peakfinder vám prezradí, ako sa volajú pohoria a vrchy v okruhu 300 km. Súčasťou aplikácie je GPS, mapy a kompas. Jej aktivácia možná aj offline.

    Tablet / Mobily

Odkiaľ majú vrchy svoje mená?

Kahlenberg, Mittagskogel alebo Gjaid Alm – zdá sa, že pomenovania vrchov sú úplne ľubovoľné – ale ani tu nie je nič ponechané na náhodu. Pre názov vrchu je v prvom rade rozhodujúci jeho tvar: je oblý, špicatý alebo skôr pripomína hlavu („Kopf“) alebo chrbát („Rücken“)? Dôležitým faktorom sú aj rastliny, ktoré na ňom rastú – to môžu potvrdiť napríklad vrchy Grasberg („Gras“ – tráva) alebo Zirbenkogel („Zirbe“ – borovica limba). Niektoré vrchy sú pomenované podľa poveternostných podmienok, napríklad Nebelstein („Nebel“- hmla) alebo Wetterkreuz („Wetter“ – počasie). Iné dostali svoje mená podľa polohy slnka na oblohe: Mittagskogel („Mittag“- poludnie) alebo Zwölferspitz („Zwölf“ – dvanásť).

Dobrý deň, volám sa Vrch

V Rakúsku je nespočetne veľa vrchov. Ale kedy môžeme vyvýšeninu nazvať vrchom? Rozhodujúca je jej dominancia a prominencia. Prvá predstavuje unikátnu vlastnosť a vzťahuje sa na to, aká veľká je vzdialenosť k nasledujúcemu vrchu. Grimming sa týči pomerne osamotene medzi údolím rieky Enže a hornatým regiónom Salzkammergut. Vďaka svojej výške 2.351 metrov sa považuje za najvyšší samostatne stojaci vrch Európy.
K charakteristike vrchu patrí aj jeho prominencia: meria sa pri nej, o koľko výškových metrov je nižší najbližší vrchol. Aby bolo vyvýšeninu možné označiť za samostatný vrch, musí sa jej vrchol nachádzať asi o 100 až 300 metrov vyššie, ako najvyšší bod susedného vrchu.

Keď vyrastiem, budem vrchom

Hoci sa zdá, že vrchy rastú do nekonečných oblačných výšin, dosahujú v skutočnosti maximálnu výšku asi 9.000 metrov. Prečo? Vrchy vznikajú nárazom kontinentálnych dosiek, a to v nich zanecháva svoje stopy: vrchy pukajú, tvoria sa v nich brázdy alebo sa začnú drobiť. K ich rozpadu prispieva aj počasie, pretože v dôsledku dažďa, vetra a iných poveternostných vplyvov horniny zvetrávajú. Navyše: ak by bol vrch vyšší, bol by aj ťažší, takže by sa mohol prepadnúť cez zemskú kôru – Zem totiž tiež nie je žiadny hrubokožec.

Ako vznikajú ľadovce?

Pre vznik ľadovcov sú rozhodujúce zrážky a teplota. Ľadovce môžu vzniknúť iba v oblastiach bohatých na sneh, kde zrážky padajú najmä v podobe snehu. Musí byť tiež dostatočne chladno, aby sa starý sneh neroztopil, kým nenapadne nový. Pod novým snehom tak vzniká stále hrubšia a hrubšia vrstva snehu, ktorá sa stláča svojou vlastnou váhou. Tlak mení štruktúru a z jedinečných kryštálikov snehových vločiek vznikajú hladké kryštály ľadu, ktoré sa navzájom spájajú. Tým sa zmenšuje objem snehu a v priebehu rokov vrstvy starého snehu zľadovatejú. Najväčším ľadovcom Rakúska je Pasterze na úpätí Großglocknera s rozlohou 17,3 km².

  • Bergfex-Wetter © Bergfex Bergfex-Wetter © Bergfex

    Poveternostná aplikácia stránky Bergfex

    Nadšení horolezci by vždy mali venovať pozornosť počasiu. Najviac im pomôže vhodná aplikácia, ktorá obsahuje detailné predpovede počasia pre oblasť Álp, údaje o teplotách (min./max.), vetre, zrážkach, počte hodín slnečného svitu, webových kamerách, novom snehu, hranici sneženia atď.

    Tablet / Mobily

Dedičstvo Keltov: osídlenie Álp

Tajuplné lesy, mocní druidi a záhadné zvyky – tak si dnes predstavujeme život Keltov. Tieto legendami opradené prírodné národy skutočne predstavujú významný míľnik v dejinách alpského priestoru. Asi okolo roku 200 pred naším letopočtom sa spojilo trinásť kmeňov do kráľovstva Noricum – prvého politického útvaru na rakúskom území. Život Keltov bol zameraný na baníctvo, spracovanie železa a obchod. Počas nasledujúcich storočí zaľudnili horské doliny noví obyvatelia, od Rimanov, cez Germánov po Rakúšanov, ktorí si zachovali svoju spätosť s horami do súčasnosti. Polovica obyvateľov Rakúska dnes žije v Alpách, ktoré tvoria asi dve tretiny rozlohy krajiny. Ak sa dobre pozrieme, môžeme tu ešte stále nájsť stopy Keltov: názvy miest, pohorí a riek ako „Bregenz“, „Tauern“ alebo „Inn“ pochádzajú z jazykového fondu keltských predkov.

Hlas hôr: „Almschrei“

„Juhu-huihui“ – ak počas turistiky začujete na slnkom zaliatej horskej lúke tieto zvuky, nezľaknite sa. Jujúchanie (nem. „Juchizer“) má v Alpách dlhú tradíciu. Ako melodický výkrik radosti, napríklad po skončení práce na poli sa nesie ponad lúky a údolia. Okrem toho je to overený komunikačný prostriedok ako poslať signál susedom či svojej milovanej.* Osobitný kumšt si vyžaduje jódlovanie. Spievanie bez textu sa v alpskej oblasti zdokonalilo do podoby jódlovaných piesní. Neustále striedanie medzi hrudným a hlavovým hlasovým registrom si vyžaduje cvik a správnu techniku dýchania. Príjemné šteklenie na chrbte človek cíti najmä pri viachlasnom speve: speváci stoja v kruhu a jeden z nich začne jódlovať. Postupne sa pridávajú vysoké i nízke hlasy, navzájom medzi sebou súťažia a obohacujú sa – až po vznik melódie, ktorá pripomína vrchy a údolia Álp.

*Inge Friedl: „Almleben. So wie’s früher war“. Styria Regional. 2013

Zábavné zaujímavosti

Plesnivec © Österreich Werbung / Josef Mallaun Plesnivec © Österreich Werbung / Josef Mallaun

Kde rastie plesnivec?



Od „zmrznutej slzy ľadovej víly“ až po „dušu svetlušky“: pôvod vzácneho plesnivca je opradený mnohými mýtmi. Rastlina sa v skutočnosti vyskytuje v Alpách vo výške 1.800 až 2.800 metrov. Jej trhanie je prísne zakázané, od roku 1886 je plesnivec v Rakúsku chránený.

 

zobraziť autorské práva

Hlavným cieľom dvoch ústredných domén www.austria.info a www.austriatourism.com je propagácia Rakúska ako dovolenkovej destinácie.