Gustav Klimt a čaro ruží

Ruža ako symbol vášne. Jedno z najznámejších vyobrazení prírody od Gustava Klimta, „Ružová záhrada“ (nem. „Der Rosengarten“), pochádza z roku 1912. Zakladateľ a predseda revolučného umeleckého hnutia Wiener Secession bol oddaným milovníkom záhrad. Obraz v tvare štvorca, ktorý sa dnes nachádza v súkromnom vlastníctve, znázorňuje záhradu na viedenskej ulici Feldmühlgasse, kde spolu s mačkami našiel útočisko aj Klimt – „pustovník z viedenského predmestia Unter St. Veit“ – ktorý sa sem nasťahoval na príhovor jedného z mecénov, keď zbúrali jeho pôvodný ateliér na adrese Josefstädter Straße 21 vo Viedni. Pri jeho príchode do dnešnej „Klimtovej vily“ v 13. obvode sa tu nachádzal iba malý záhradný domček s výhľadom na krásnu kvetinovú záhradu, ktorá maliara fascinovala a tak ju nechával rok čo rok nanovo osádzať. Kvetinová nádhera bola jeho veľkou pýchou: svoje návštevy viedol vždy najskôr cez záplavu rozkvitnutých kvetín, až potom im ukázal ateliér.

„Klimt nechával svoju záhradu okolo domu na Feldmühlgasse každý rok ozdobiť kvetinovými záhonmi a prichádzať sem obklopený kvetmi a starými stromami mi je neskutočným potešením,“ opísal miesto pôsobenia svojho priateľa expresionista Egon Schiele, pre ktorého bol Klimt ako otec.

Klimtova vila v Hietzingu, ktorej záhradný domček slúžil maliarovi ako ateliér a dielňa počas posledného obdobia tvorby, si návštevníci môžu pozrieť spolu s jeho rajskou záhradou s rozlohou 6.500 štvorcových metrov i dnes. Svoje diela vytváral Klimt sediac na malom drevenom stolčeku pred maliarskym plátnom s výhľadom na pestrú záhradu alebo veľkú pohovku, ktorá dominovala celej miestnosti a na ktorej asi pózovali jeho modelky. Veľkú časť svojho celoživotného diela venoval Gustav Klimt totiž ženám. Na tomto mieste namaľoval Klimt od roku 1911 až do svojej smrti v roku 1918 niektoré z najvýznamnejších diel. Vytvoril tu viac ako 50 obrazov, ku ktorým patria silné svetoznáme a zmyselné portréty (žien), ako sú „Adele Bloch-Bauer II“, „Friederike Beer“, „Nevesta“ (nem. „Die Braut“) či „Adam a Eva“.

Ateliér a záhrada v súčasnosti. Architektúra domu má zaujímavú históriu: v 20. rokoch 20. storočia prešli Klimtov ateliér a malebná vila prestavbou, no interiér vily sa zachoval spolu s ružami v záhrade, ktoré Klimt zachytil vo svojom obraze. Vďačíme za to Egonovi Schielemu, ktorý sa v roku 1918 ihneď po náhlej Klimtovej smrti zasadil o kúpu a zachovanie „domu so záhradou a zariadením“ v pôvodnej podobe. Najprv sa, žiaľ, stalo niečo celkom iné – záhrada a ateliér boli predané, rozšírené, zabrané nacistami, zreštituované a napokon zakúpené štátom. Vila, ktorú používali ako školu a sklad, upadala a ružová záhrada pustla. Krátko pred zbúraním ju zachránila občianska iniciatíva a Rakúska republika vilu napokon zrekonštruovala a postavila nanovo i ateliér v originálnej podobe. V roku 2014 bola „Klimtova vila“, ktorú dnes ako múzeum prevádzkuje súkromná spoločnosť, vyhlásená za Európske kultúrne dedičstvo.

Novej výsadby podľa originálnej predlohy sa dočkala i záhrada: jej srdcom – ktoré môžeme obdivovať aj na Klimtovom obraze – boli damašské ruže zasadené na pozemku okolo roku 1900. Takzvanú „Klimtovu ružu“ vyšľachtil jeden odborník na záhrady z Viedne. „Dvomi výhonkami, ktoré odobral z materských rastlín, zušľachtil divé ruže. V rámci čiastočnej rekonštrukcie záhrady sme potom vysadili 22 kusov ruží,“ vysvetľuje Baris Alakus, riaditeľ Klimtovej vily.
Klimtova ruža – na obraze i naživo v záhrade Klimtovej vily vo Viedni – očarí divákov i návštevníkov nežnou ružovou farbou. Je veľmi dobre známe, že ružové ruže vo všeobecnosti symbolizujú „mladosť, zaľúbenosť a krásu“ – a tieto tri vlastnosti z nich robia ideálny darček na začiatku vzťahu. Možno práve v tom spočívalo Klimtovo tajomstvo získania si srdca krásnych žien …