hľadať
    • Ovocný sad s ružami, Gustav Klimt 1912
      media_content.tooltip.skipped

    Gustav Klimt a čaro ruží

    Inšpiráciu nachádzal v prírode: maliar Gustav Klimt nebol iba jedným z najvýznamnejších predstaviteľov secesie a spoluzakladateľom združenia výtvarných umelcov Wiener Secession, ale aj milovníkom pekných vecí, ktoré život prináša. Fascinovala ho najmä estetika ruže ako symbolu vášne.

    Klimt a čaro ružovej záhrady

    Detail Klimtovej ruže
    media_content.tooltip.skipped

    „So zamilovanou ženou môžete robiť všetko, čo chce ona,“ tento výrok asi najslávnejšieho rakúskeho maliara, zástupcu secesie Gustava Klimta, vzbudzuje pozornosť i dnes. Klimt vedel ako zaujať: či už svojím umením, svojou originálnou osobnosťou alebo savoir vivre. Ako si však tento maliar v modrej pracovnej halene dokázal získavať ženy, zostane jeho tajomstvom. Kráľovná kvetín ruža pravdepodobne zohrávala veľkú úlohu nielen v jeho dielach, ale aj pri uchádzaní sa o priazeň jeho milovanej. Žiadny iný kvet tak nesymbolizuje lásku a vášeň ako ruža – a tomuto vábeniu nemohol odolať ani taký pôžitkár ako Klimt.

    Klimt miloval a zbožňoval ženy, a hoci sa nikdy neoženil, mal sedem detí s rôznymi partnerkami. Okrem vášnivej aféry s jeho múzou Emiliou Flögeovou sú známe aj jeho milostné avantúry s 19-ročnou Almou Schindlerovou (neskoršie Mahlerovou-Werfelovou) a mnohými modelkami napríklad Mariou Ucickou a Mariou (Mizzi) Zimmermannovou. S emancipovanou módnou návrhárkou Emiliou Flögeovou spájal Klimta celoživotný vzťah. 

    Klimt zbožňoval ženy, ako bola Emilie Flögeová – emancipovaná, charizmatická a s vlastnou hlavou.

    Gustav Klimt v maliarskom plášti s mačkou v záhrade svojho ateliéru na ulici Josefstädter Staße 21, fotograf: Moriz Nähr, máj 1911
    media_content.tooltip.skipped
    • Ruža ako symbol vášne. Jedno z najznámejších vyobrazení prírody od Gustava Klimta, „Ružová záhrada“ (nem. „Der Rosengarten“), pochádza z roku 1912. Zakladateľ a predseda revolučného umeleckého hnutia Wiener Secession bol oddaným milovníkom záhrad. Obraz v tvare štvorca, ktorý sa dnes nachádza v súkromnom vlastníctve, znázorňuje záhradu na viedenskej ulici Feldmühlgasse, kde spolu s mačkami našiel útočisko aj Klimt – „pustovník z viedenského predmestia Unter St. Veit“ – ktorý sa sem nasťahoval na príhovor jedného z mecénov, keď zbúrali jeho pôvodný ateliér na adrese Josefstädter Straße 21 vo Viedni. Pri jeho príchode do dnešnej „Klimtovej vily“ v 13. obvode sa tu nachádzal iba malý záhradný domček s výhľadom na krásnu kvetinovú záhradu, ktorá maliara fascinovala a tak ju nechával rok čo rok nanovo osádzať. Kvetinová nádhera bola jeho veľkou pýchou: svoje návštevy viedol vždy najskôr cez záplavu rozkvitnutých kvetín, až potom im ukázal ateliér.

    • „Klimt nechával svoju záhradu okolo domu na Feldmühlgasse každý rok ozdobiť kvetinovými záhonmi a prichádzať sem obklopený kvetmi a starými stromami mi je neskutočným potešením,“ opísal miesto pôsobenia svojho priateľa expresionista Egon Schiele, pre ktorého bol Klimt ako otec.

      Klimtova vila v Hietzingu, ktorej záhradný domček slúžil maliarovi ako ateliér a dielňa počas posledného obdobia tvorby, si návštevníci môžu pozrieť spolu s jeho rajskou záhradou s rozlohou 6.500 štvorcových metrov i dnes. Svoje diela vytváral Klimt sediac na malom drevenom stolčeku pred maliarskym plátnom s výhľadom na pestrú záhradu alebo veľkú pohovku, ktorá dominovala celej miestnosti a na ktorej asi pózovali jeho modelky. Veľkú časť svojho celoživotného diela venoval Gustav Klimt totiž ženám. Na tomto mieste namaľoval Klimt od roku 1911 až do svojej smrti v roku 1918 niektoré z najvýznamnejších diel. Vytvoril tu viac ako 50 obrazov, ku ktorým patria silné svetoznáme a zmyselné portréty (žien), ako sú „Adele Bloch-Bauer II“, „Friederike Beer“, „Nevesta“ (nem. „Die Braut“) či „Adam a Eva“.

    • Ateliér a záhrada v súčasnosti. Architektúra domu má zaujímavú históriu: v 20. rokoch 20. storočia prešli Klimtov ateliér a malebná vila prestavbou, no interiér vily sa zachoval spolu s ružami v záhrade, ktoré Klimt zachytil vo svojom obraze. Vďačíme za to Egonovi Schielemu, ktorý sa v roku 1918 ihneď po náhlej Klimtovej smrti zasadil o kúpu a zachovanie „domu so záhradou a zariadením“ v pôvodnej podobe. Najprv sa, žiaľ, stalo niečo celkom iné – záhrada a ateliér boli predané, rozšírené, zabrané nacistami, zreštituované a napokon zakúpené štátom. Vila, ktorú používali ako školu a sklad, upadala a ružová záhrada pustla. Krátko pred zbúraním ju zachránila občianska iniciatíva a Rakúska republika vilu napokon zrekonštruovala a postavila nanovo i ateliér v originálnej podobe. V roku 2014 bola „Klimtova vila“, ktorú dnes ako múzeum prevádzkuje súkromná spoločnosť, vyhlásená za Európske kultúrne dedičstvo.

    • Novej výsadby podľa originálnej predlohy sa dočkala i záhrada: jej srdcom – ktoré môžeme obdivovať aj na Klimtovom obraze – boli damašské ruže zasadené na pozemku okolo roku 1900. Takzvanú „Klimtovu ružu“ vyšľachtil jeden odborník na záhrady z Viedne. „Dvomi výhonkami, ktoré odobral z materských rastlín, zušľachtil divé ruže. V rámci čiastočnej rekonštrukcie záhrady sme potom vysadili 22 kusov ruží,“ vysvetľuje Baris Alakus, riaditeľ Klimtovej vily.
      Klimtova ruža – na obraze i naživo v záhrade Klimtovej vily vo Viedni – očarí divákov i návštevníkov nežnou ružovou farbou. Je veľmi dobre známe, že ružové ruže vo všeobecnosti symbolizujú „mladosť, zaľúbenosť a krásu“ – a tieto tri vlastnosti z nich robia ideálny darček na začiatku vzťahu. Možno práve v tom spočívalo Klimtovo tajomstvo získania si srdca krásnych žien …

    Gustav Klimt v maliarskom plášti s mačkou v záhrade svojho ateliéru na ulici Josefstädter Staße 21, fotograf: Moriz Nähr, máj 1911

    Gustav Klimt

    media_content.tooltip.skipped
    • Život
      1862 - 1918
    • Obľúbené miesto
      jazero Attersee
    • Najznámejšie umelecké dielo
      Bozk –„Kuss“ (1908/09)
    • Zlaté roky
      „Zlaté“ obdobie tvorby (1899 až 1910)

    Umelec Gustav Klimt

    Gustav Klimt bol pravdepodobne jedným z najfenomenálnejších maliarov, akých zrodilo Rakúsko. Narodil sa v roku 1862 v obci Baumgarten pri Viedni a kariéru začal historickým maliarstvom. Asi od roku 1890 stále intenzívnejšie rozvíjal svoj nezameniteľný expresionistický štýl s typickými plošnými ornamentmi. V roku 1897 opustil Künstlerhaus a založil združenie umeleckých maliarov Viedenská secesia (nem. „Wiener Secession), čím vyhlásil boj štátnym normám pre umenie. Legendárny je Klimtov pôžitkársky životný štýl, ktorý sa okrem iného vyznačoval najmä opulentnými večerami a o jeho početných aférach s dámami z vyšších spoločenských kruhov sa špekuluje dodnes.

    Po stopách Gustava Klimta
    Klimtov spolok vo Viedni
    Klimtova vila vo Viedni
    Zbierka v Hornom Belvedéri vo Viedni
    Klimtov život a majstrovské diela

    media_content.tooltip.skipped