Bad Ischl: tajné hlavné mesto regiónu Salzkammergut
Bad Ischl je cisárske a kúpeľné mesto a ako Európske hlavné mesto kultúry Bad Ischl Salzkammergut 2024 bude stredobodom všetkého diania. Symbióza architektúry, kultúry a tradícií odráža históriu a umeleckú rôznorodosť mesta – s pohľadom upriameným do budúcnosti.
Architektúra v Bad Ischli
Architektúru v Bad Ischli charakterizuje kombinácia historických stavieb, tradičného alpského staviteľstva a vplyvov z rôznych období. Mesto na rieke Traun je niečo ako rodisko letnej dovolenky. Cisára Františka Jozefa I. a cisárovnú Sisi sem na letné vakácie nasledovalo veľa napodobňovateľov: najprv vysoká šľachta, potom bohatí priemyselní baróni a napokon mešťania.
Vznikali hotely, kaviarne, kasína a promenády, kde sa sústreďovali rakúski prominenti a veľa zvedavcov z celej Európy. Čaro leta a oddychu na vidieku však objavili i mnohí umelci, napríklad Anton Bruckner, Johannes Brahms a Franz Lehár. Dovolenkári si po čase nechali v Bad Ischli postaviť rozprávkové vily, ktoré dodnes určujú charakter mesta.
3 tipy pre váš pobyt v Bad Ischli
Architektonické NAJ
Najlepšie podujatia v roku 2024 v Hlavnom meste kultúry Bad Ischl
Letná dovolenka v regióne Salzkammergut
Ako sa vlastne všetko začalo?
Na začiatku všetkého bol cisár. Jeho rodičia dlho nemohli mať deti, až sa napokon vybrali do Ischlu, kde absolvovali kúpele v liečivej slanej vode. Onedlho sa narodil František Jozef, a pretože mal Ischl takpovediac v krvi, prežil tu 83 zo svojich 86 liet.
Na dovolenku, samozrejme, cisár nikdy necestoval sám. Čím dlhšie František Jozef vládol, tým väčší bol počet tých, ktorí ho sprevádzali na letné vakácie. Od určitého času sa sem spolu s ním v lete presúvala polovica Viedne. „V Ischli sa mi vždy zdá, že okolité hory sú iba druh dekorácie, ktorú postavili na viedenskom bulvári Ringstraße,“ skonštatoval raz jeden satirik. Vtedy bol malý Ischl už dávno cisárskym kúpeľným mestom.
Zdá sa, že František Jozef miloval Ischl najmä kvôli jeho okoliu. Len čo mu to jeho cisárske povinnosti dovolili, opúšťal cisár mesto už skoro ráno. Najradšej chodil do hôr a užíval si hodiny, kedy od neho konečne nikto nič nechcel. To, že na stenách Cisárskej vily visí viac ako tisícka trofejí, nesúvisí až tak veľmi s jeho radosťou po streľbe, ale skôr s túžbou po slobode, ktorú mu prinášala každá poľovačka.
Cisárska vila v meste je budova, ktorú by v mnohých iných krajinách považovali za palác. Zariadenie je prekvapivo útulné a človek má pocit, že obyvatelia vily iba skoro ráno odišli na výlet a čoskoro sa musia vrátiť. Aj písací stôl v pracovni pôsobí tak, akoby pri ňom večer ešte niekto pracoval. Tu cisár kedysi napísal svoj manifest „Mojim národom!“, ktorým vyhlásil vojnu Srbsku, ktorá viedla k európskej katastrofe.