Dolné Rakúsko
Bohatým kultúrnym dedičstvom a rozmanitými typmi krajiny – od oblasti Waldviertel až po Viedenské Alpy – sa prezentuje rozlohou najväčšia spolková krajina Rakúska.
Medzi mestami Krems a Melk vytvoril Dunaj jeden z najkrajších regiónov v Rakúsku. Niet divu, že Wachau sa už veľmi skoro stal obľúbeným motívom krajinných maliarov.
Riaditeľ Krajinskej galérie Dolného Rakúska stojí pred monumentálnym, viac ako osem metrov širokým obrazom s názvom „Panoráma údolia Dunaja s ruinou Dürnstein“ od Antona Hlaváčka. Dielo vyhotovil Hlaváček na objednávku v roku 1906 pre výstavu v Miláne, kde si chcelo Dolné Rakúsko urobiť reklamu. Viedenský krajinár sa teda zameral na najkrajšiu panorámu vo Wachau: ruinu hradu Dürnstein v popredí a za ňou vinice, les a Dunaj. Dnes sa vyrábajú propagačné videá, no pred viac ako sto rokmi lákali potenciálnych dovolenkárov takéto maľby.
Pozrite na tú perspektívu, farby a krásnu krajinu: je jasné, že ľudia nimi boli fascinovaní a chceli to všetko vidieť na vlastné oči.
Na svete neexistuje veľa regiónov, o ktorých môžeme povedať, že činnosť človeka im pridala na kráse – no Wachau je jedným z nich. V dunajskom údolí medzi mestami Krems a Melk sa usadili už starí Rimania a začali krajinu obrábať. Aj neskôr sem na brehy Dunaja priťahovala ľudí slnečná poloha, úrodná pôda a mierna mikroklíma, ktorú rieka vytvára.
Vznikali tu hrady a sídla, kláštory a mestá. Ich obyvatelia postupne vytvárali krajinu s jedinečným charakterom. Keď dnes prechádzate cez Wachau, máte pocit, akoby tento región vytvorila neviditeľná ruka umelca, ktorý do jedného celku majstrovsky spojil kopce a dediny, marhuľové sady a vinice, lesy, polia a Dunaj.
„Wachau slúžil ako námet na obrazy už v stredoveku,“ hovorí Christian Bauer, „ale prvá skutočná vlna prišla až na začiatku 19. storočia“. Z Viedne sem kočmi prichádzali umelci, ktorí maľovali Krems, Stein, Göttweig, Dürnstein, Melk a mnoho ďalších zákutí. „Kto len dokáže svojím obrazom vzdať patričnú úctu všetkým výhľadom, ktoré sa mu naskytnú počas plavby po Dunaji,“ napísal Carl Ehrenfried Dreyßig, „keď je jeden krajší ako druhý?“
No krásu Wachau skutočne objavili až v 70. rokoch 19. storočia. Viedeň, hlavné mesto Habsburgovcov, sa vtedy mnohým zdala príliš hlučná a strašne hektická – no mimo mesta pri Dunaji akoby zastal čas. Vtedy do Wachau ešte neviedla železničná trať a nekotvili tu ani dunajské parníky. Malé mestá a dediny spali ako Šípková Ruženka, hrady sa rozpadali a po ich starých múroch sa plazil brečtan. Wachau pôsobil ako zakliata rozprávková krajiny plná motívov pre umelcov, ktorí hľadali romantiku na prelome storočí.
Boli to maliari ako Robert Russ, Emil Jakob Schindler a Anton Hlaváček, ktorí vtedy preslávili Wachau na celom svete (a ktorých diela si ešte do apríla 2022 môžete pozrieť v rámci mimoriadnej výstavy v galérii Kunsthalle mesta Krems). Ich maľby však nepôsobili iba navonok, ale menili aj spôsob, akým tunajší ľudia vnímali samých seba. Krásu pred vlastným prahom často nevnímame, pretože tento pohľad je pre nás normálny, ba doslova každodenný. Keď sa však región Wachau stál známy a prichádzali sem návštevníci z celej Európy, aby na vlastné oči videli krajinu, ktorú poznali z obrazov a plagátov – vtedy aj domáci začali hľadieť na svoju domovinu inými očami.
Obyvatelia Wachau tak postupne začali byť hrdí nielen na svoju krajinu, ale aj na ťažkú fyzickú prácu na poli, vo vinohradoch a pivniciach, ktorá bola dovtedy často iba málo cenená. Táto hrdosť ľudí povzbudzovala a je tomu tak i v súčasnosti. Z Wachau dnes pochádzajú tie najlepšie marhule, ako aj vína a liehoviny známe na celom svete: určite to nejako súvisí s obrazmi, pre ktoré tu kedysi svoju inšpiráciu čerpali umelci, ako sú Robert Russ, Emil Jakob Schindler a Anton Hlaváček.
Bohatým kultúrnym dedičstvom a rozmanitými typmi krajiny – od oblasti Waldviertel až po Viedenské Alpy – sa prezentuje rozlohou najväčšia spolková krajina Rakúska.
Zima v Dolnom Rakúsku dýcha harmóniou. Tu, na severovýchode Rakúska, čaká dovolenkárov malebná príroda.