Život na cisársky spôsob

Bad Ischl mal vplyv na celý život Františka Jozefa. Tomuto mestečku na rieke Traun vďačí pravdepodobne i za svoj život, pretože po mnohých potratoch skúsili jeho bezdetní rodičia šťastie a absolvovali kúru v liečivej slanej vode z Ischlu – onedlho potom prišiel na svet František Jozef. Miesta, ktoré cisár s obľubou navštevoval v lete, sa čoskoro stali vyhľadávanými dovolenkovými destináciami. Veľa ľudí sa totiž snažilo cisára napodobniť: najprv to bola vysoká šľachta, potom bohatí priemyselní magnáti a napokon mešťania. Vznikali hotely, vily, kasína a promenády, na ktorých sa zhromažďovali rakúski prominenti a diváci z celej Európy. Čaro letnej dovolenky na vidieku objavili i mnohí umelci.

Franz Lehár, Johann Strauss, Robert Stolz a Franz Werfel sa radi zdržiavali v Ischli, Johannes Brahms miloval jazero Altaussee a Gustav Klimt zase hľadal pokoj a inšpiráciu na brehoch Attersee. Nemenej obľúbené boli miesta ako Semmering, Payerbach a Reichenau vo Viedenských Alpách, ktoré boli od hlavného mesta vzdialené iba hodinu vlakom.

Všade tu môžete ešte i dnes zažiť jedinečnú letnú ľahkosť a lesk slávnej minulosti monarchie. Hotely, ktoré vtedy vznikli, patrili k najexkluzívnejším v Európe, a i v súčasnosti pôsobia ako cisárske zámky. Vtedajší turisti predsa nechceli v ničom zaostávať za svojím veľkým idolom a aj oni chceli dovolenkovať ako cisár.

• Ansapanier (Einserpanier): najlepšie (nedeľné) oblečenie
• Flohdackn: pes
• Friedhofsjodler: kašeľ
• Gugaschecken: pehy
• Harmonika: čašnícka peňaženka
• Herzkasperl: srdcový infarkt
• Holler: nezmysel, hlúposť
• Kramuri: neporiadok, chaos
• leiwand: prvotriedny, najlepší
• Ohrwaschlkaktus: človek s odstávajúcimi ušami

• Ozwickter (Abgezwickter): osoba menšieho vzrastu
• Reiseachterl: posledný pohár vína pred odchodom
• Reparaturseidl: prvý pohár piva po opici
• Schlawiner: nespoľahlivý, prelietavý človek
• Zwutschkerl: malý človek, bábätko

• anbandeln: flirtovať, dvoriť sa
• Busserl: bozk
• Goscherl: „ústočká“
• Gschpusi: aféra, flirt
• Gschwuf: priateľ, stály spoločník
• Habschi: milenec
• Herzibinki: miláčik
• menschanarrisch: posadnutý láskou
• Pantscherl: milostný pomer, aféra
• Pariser: prezervatív

Hoci cisára v Rakúsku nemajú už viac ako 100 rokov, spomínajú jeho výsosť Rakúšania v hovorovej reči takmer každý deň:
Keď krásne svieti slnko, hovoria o „cisárskom počasí“ („Kaiserwetter“); ak ich niečo veľmi udiví, zvolajú „No, nazdar cisár!“ („Servas Kaiser!“) a vo viedenskej kuchyni sú jedlá z dvora všadeprítomné i dnes: nájdeme tu cisársky trhanec („Kaiserschmarren“), cisárske bravčové („Kaiserfleisch“), cisárske teľacie rezne („Kaiserschnitzel“), žemle kaiserky („Kaisersemmel“), cisársku melanž („Kaisermelange“) či cisársku hrušku – ovocie i likér „Kaiserbirn“ atď.

Prídavné meno „cisársky“ sa v Rakúsku používa ako synonymum výrazu „vynikajúci“. V hovorovej reči sa vplyvní ľudia verejného života často označujú najvyššími šľachtickými titulmi, napríklad „krajinské knieža“ (krajinský hajtman), „miestny cisár“ (starosta) či bohatý „pozemkový“ alebo „lanovkový cisár“.

Kto navštívi Viedeň po prvý raz, veľmi sa čuduje zdvorilosti a ochote, ktorá tu je ešte stále niekedy bežnou súčasťou života. Otvoriť ženám dvere alebo pomôcť pri obliekaní kabáta majú mnohí Viedenčania jednoducho v krvi. Nezriedka tiež počuť z ich úst „Ruku bozkávam“ či „Milostivá pani“. Mnohé z týchto takmer zastaraných no vždy úctivých fráz pochádzajú ešte z čias monarchie – kedy národ tvorili poddaní a služba sa považovala za veľkú poctu. Iba tak je možné pochopiť, že Viedenčania sa zdravia „ Moja česť“ („Habe d’Ehre“) a lúčia „Poslušný služobník“ („Gschamsterdiener“). Viedenský šarm však už patrí k „ohrozeným druhom“. Ak ho chcete ešte zažiť, navštívte niektorú z tradičných kaviarní, ako je Café Landtmann alebo Café Central. Tu čašníci stále ovládajú skutočnú etiketu – a umenie plynule prejsť od šarmu k humoru a prekáraniu. No dávajte si pozor: ak urazíte ich majestát, dajú vám rýchlo pocítiť viedenský hnev „Grant“.

Cisár František Jozef I. bol známy svojimi náhlymi pocitmi hladu. Akákoľvek zdržanlivosť išla bokom najmä pri jeho obľúbenom jedle, hovädzej špičke. Hovädziu špičku uvarenú v polievke si vychutnával s pažítkovou omáčkou, jablkovým chrenom, žemľovým chrenom, opekanými zemiakmi a trochou varenej zeleniny. Rýchlosť, s akou cisár jedol, sledovali ostatní stolovníci s nemým úžasom. A keďže hostia museli dojesť vtedy, len čo bol panovník hotový s jedlom, chodili svoj hlad utíšiť do neďalekého hotela Sacher. Ak tamojšia kuchyňa bola už zatvorená, dostali tam návštevníci vždy ešte guláš. Na tzv. „malý guláš“ sa vo viedenských reštauráciách môžete ešte i dnes spoľahnúť v každú dennú i nočnú hodinu. Toto maďarské jedlo z duseného hovädzieho mäsa s množstvom papriky a cibule obľuboval samozrejme i sám cisár. Keďže vstával už o pol štvrtej ráno, dlhý čas medzi raňajkami a obedom si rád spríjemnil tzv. „vidličkovými raňajkami“ („Gabelfrühstück“). Jeho favoritom boli pritom – čo je síce ťažko uveriteľné, no pravdivé – frankfurtské párky, ktoré mal rád najmä kvôli jemnej konzistencii a dobrej stráviteľnosti.

V skorú rannú hodinu zvykol cisár raňajkovať dva až tri kúsky kysnutej bábovky nazývanej „Gugelhupf“. Odkiaľ pochádza názov tohto lahodného múčnika krásneho tvaru, zostáva dodnes záhadou: „Gugel“ mohol byť odvodený z rovnomennej šatky trhovníčok a o to, aby bábovka „poskočila“ („hüpfen“) sa postarali kvasnice. Cisárskym nápojom na prebudenie bola cisárska melanž. Ide o malú „predĺženú“ kávu s vaječným žĺtkom a dvomi čajovými lyžičkami medu.

Úspech viedenských múčnikov spočíva určite i v tom, že cisár František Jozef miloval jednoduché cestá z vajíčok, múky, mlieka s troškou cukru, ako napríklad nadýchaný cisársky trhanec. S jeho vznikom sa spája veľa legiend, no asi sa už nikdy nedozvieme, či trhanec vznikol z nevydarenej roztrhnutej omelety alebo kvôli problémom cisárovnej Sisi so zubami.