Veľký maliar Oskar Kokoschka sa narodil v dolnorakúskom mestečku Pöchlarn an der Donau a svoju domovinu si v srdci nosil celý život. Dnes je prítomnosť tohto zástupcu expresionizmu v meste živšia ako kedykoľvek predtým.
„Samozrejme, že sme hrdí,“ hovorí Dr. Bernadette Reinholdová, „veď je to napokon niečo celkom mimoriadne. Pöchlarn má iba takmer 4.000 obyvateľov! Je len dielom šťastnej náhody, že Oskar Kokoschka sa narodil práve tu a že v jeho rodnom dome medzičasom vzniklo Výstavné a dokumentačné centrum.“ V tomto malom dolnorakúskom meste na Dunaji môžete výnimočného umelca dodnes stretnúť doslova na každom kroku. OK – ako ho stále prezývajú milovníci umenia – svoje rodisko opustil síce už dávno, ale v skutočnosti ovplyvňuje Pöchlarn i v súčasnosti.
Prehliadnuť ho nemôžete hneď pri prvej prechádzke: obrovské zväčšeniny (tzv. blow-ups) Kokoschkových malieb visia všade na fasádach domov. „Der Marabout von Temacin“ („Marabout z Temacina“), „Stillleben mit Maske“ („Zátišie s maskou“) či „Mädchen mit Halskette“ („Dievča s retiazkou“) – ak nechcete, aby vám unikol žiadny motív, vyberte sa najlepšie po okružnom chodníku „Veľký Kokoschka 2.0“, ktorý vedie pri všetkých fasádach s obrazmi. Ešte intenzívnejšie môžete tohto výnimočného expresionistického maliara zažiť v centre „Oskar Kokoschka Dokumentation“ – tak sa totiž volá galéria, ktorá sa nachádza v jeho rodnom dome a bývalej stodole.
„OK bol vždy spätý s Pöchlarnom,“ hovorí Bernadette Reinholdová, renomovaná expertka na Kokoschku a vedúca Centra Oskara Kokoschku na Univerzite pre úžitkové umenie vo Viedni. „Do svojho rodiska sa vracia v mnohých poviedkach a rozprávaniach.“ Dunaj hral pre tohto svetoobčana vždy ústrednú rolu, či práve žil v Londýne, cestoval po Blízkom východe alebo pracoval pri Ženevskom jazere.
Pöchlarn si na svojho veľkého syna spomenul po vojne; v 50. rokoch navštívil Kokoschka rodné mesto a stal sa jeho čestným občanom. „Založenie dokumentačného centra v rodičovskom dome bol pre neho určitým spôsobom návrat na stálo.“
"Pre Kokoschku bolo dôležité, že sa narodil pri rieke, ktorá všetko stále udržuje v pohybe a prináša so sebou rozličné vplyvy. Oblasť Dunaja mala pre OK ústredný význam.“
Kokoschku, ktorý sa narodil v roku 1886, by sme dnes označili ako multitalent. Písal divadelné hry a poviedky, navrhoval divadelné kulisy a mozaiky v kostoloch. Predovšetkým však maľoval a maľoval tak, že sa mu nevyrovnal žiadny iný vtedajší umelec. Preslávili ho portréty – maľby, v ktorých nechcel ani tak verne zreprodukovať očividné črty, ale skôr osobnosť modelu a základné charakterové vlastnosti ukryté v tvári.
Na ľuďoch v Kokoschkových obrazoch je vidieť ich optimizmus, ale aj neistotu, vnútornú rozorvanosť a niekedy i zármutok a bolesť. Kokoschkovo umenie sa niekedy označuje ako maľovanie duší. OK sa vždy snažil zachytiť na plátne celého človeka, nielen jeho zovňajšok.
Veľa času Kokoschka v Pöchlarne nestrávil. Veľmi skoro ho to ťahalo po prúde Dunaja do Viedne, kde už v mladom veku položil základy svojej neskoršej slávy. Po 1. svetovej vojne pôsobil ako profesor v Drážďanoch; v roku 1923 si vzal neplatené voľno a nikdy sa nevrátil späť – namiesto toho celé roky cestoval a maľoval v Európe, severnej Afrike a Prednej Ázii.
Keď národní socialisti začali hanobiť jeho umenie, emigroval Kokoschka do Londýna, kde písal politické diela, v ktorých kritizoval britskú politiku appeasementu a upozorňoval na utrpenie detí počas vojny. Niečo ako druhý domov našiel neskôr tento činorodý cestovateľ pri Ženevskom jazere, kde zomrel v roku 1980 vo veku 94 rokov.
Kokoschku zaujímali nadovšetko ľudské tváre a takmer polovica jeho obrazov zachytáva hlavy. Maľoval osobnosti ako Adolf Loos, Karl Kraus, Golda Meirová, Ezra Pound, Theodor Heuss a Ludwig Ehrhardt.
V roku 1966 dostal objednávku vytvoriť portrét vtedajšieho nemeckého spolkového kancelára Konrada Adenauera. Tento obraz sa stal jedným z jeho najslávnejších diel a až donedávna visel 16 rokov v kancelárii Angely Merkelovej.
Byť tak blízko centra diania: to by sa politickému umelcovi Oskarovi Kokoschkovi určite páčilo.
Maliar Gustav Klimt nebol iba jedným z najvýznamnejších predstaviteľov secesie a spoluzakladateľom združenia výtvarných umelcov Wiener Secession, ale aj milovníkom pekných vecí, ktoré život prináša. Fascinovala ho najmä estetika ruže ako symbolu vášne.
Predstaviteľka rakúskeho náladového impresionizmu bola prvou ženou, ktorá maľovala vo voľnej prírode - teda en plein air. Jej krajinomaľby patria k tým najkrajším na sklonku 19. storočia.
Nešlo o jeden z jeho slávnych aktov, ale o krajinku. Egon Schiele je známy najmä svojimi bizarnými portrétmi a postavami.
Čím by bola Viedeň bez svojich milovaných kaviarní? Ako vôbec vznikla táto tradícia? A prečo sa umelcom tak dobre darí v kaviarňach?
