hľadať
    • Tina Blauová: Pohľad z Belvedéru
      media_content.tooltip.skipped

    Tina Blauová – priekopníčka s farbami a štetcom

    Predstaviteľka rakúskeho náladového impresionizmu bola prvou ženou, ktorá maľovala vo voľnej prírode - teda en plein air. Jej krajinomaľby patria k tým najkrajším na sklonku 19. storočia.

    Tina Blauová: Jar v Prátri, Viedeň
    media_content.tooltip.skipped

    Miesto plné inšpirácií a ateliér pod voľnou oblohou

    Viedenský Práter

    Mimoriadny talent viedenskej maliarky Tiny Blauovej sa prejavoval už veľmi skoro. Jej šťastím bolo, že sa v roku 1845 narodila do liberálnej a intelektuálnej rodiny. Umelecké ambície svojej dcéry podporoval najmä jej otec, židovský lekár. Už ako 15-ročná dostávala súkromné hodiny maliarstva a o rok neskôr absolvovala prvú študijnú cestu do Sedmohradska. Vďaka kreatívnemu, modernému a formálne jedinečnému štýlu maľovania sa z nej stala jedna z najlepších krajinárok svojej doby, ktorá predstihla dokonca aj mužských kolegov. Jej umenie je pozoruhodné i preto, že ako žena nemohla v tom čase navštevovať veľké akadémie či vzdelávacie inštitúcie pre umelcov a musela sa spoliehať iba na súkromných učiteľov. Svoje obrazy však už veľmi skoro dokázala dobre predať a posielala ich na svetové výstavy v celej Európe, napríklad do Paríža, Holandska alebo Nemecka. Jej obraz „Jar v Prátri“ dostal v roku 1883 dokonca cenu Parížskeho salónu.

    Nekonvenčný život i obrazy

    Relatívne málo umelkýň dosiahlo predtým taký úspech ako Blauová. Ženám totiž nebolo dovolené stať sa členkami galérie Künstlerhaus ani neskoršieho združenia Wiener Secession. So svojím kolegom Emilom Jakobom Schindlerom sa však Blauová delila o ateliér a podnikla s ním aj niekoľkomesačnú študijnú cestu do Holandska, čo bolo pre slobodnú ženu celkom nezvyčajné. Napriek vynikajúcemu štýlu, účasti na medzinárodných výstavách a svojráznej kompozícii sa Blauová preslávila viac-menej iba v Rakúsku. Skúšala maľovať vždy nové a nové krajiny a svojím vyobrazením bojovala dôsledne proti gýču, čo robí jej obrazy modernými i dnes. Blauovej motívy siahajú od viedenského Prátru až po vysokohorské prostredie, napríklad Schladming alebo St. Anton, ktoré navštívila osobne. V roku 1897 sa podieľala na založení Umeleckej školy pre ženy a dievčatá vo Viedni, kde vyučovala až do jedného roka pred svojou smrťou v roku 1916. Zatiaľ čo vo Francúzsku vytvorili prví impresionisti ako skupina nový štýl, pohybovala sa Blauová nezávisle od nich podobným smerom a je tak možné ju považovať za priekopníčku viedenskej secesie.

    Rôznorodá rakúska krajina v múzeu

    media_content.tooltip.skipped

    Rozhovor s Markusom Fellingerom

    Markus Fellinger je kurátorom zbierky z 19. a 20. storočia vo viedenskom Belvedéri, kde sa nachádzajú aj niektoré z najvýznamnejších diel Tiny Blauovej.

    austria.info:

    Prečo patrí Tina Blauová k najvýznamnejším rakúskym krajinárkam?

    Markus Fellinger:

    Tina Blauová celkom nezávisle vytvorila štýl rakúskeho náladového impresionizmu. Jej silný zmysel pre formálno-kompozičnú stránku, pokrokovosť pri výbere motívov a množstvo malých detailov, ktoré nájdeme v obrazoch, ju stavajú na rovnakú úroveň s prvými francúzskymi impresionistami.

    austria.info:

    Ktoré krajiny a regióny navštívila Tina Blauová?

    Markus Fellinger:

    Ako žena bola veľmi odvážna a podnikala veľa dlhých ciest po Nemecku, Holandsku, Taliansku a Rakúsku. Aby mohla maľovať vo voľnej prírode, brala si svoje vybavenie dokonca aj vysoko do hôr, napríklad do Ötztalu či obce St. Anton.

    austria.info:

    Kde sa i dnes môžeme stretnúť s jej motívmi?

    Markus Fellinger:

    V regióne Wachau, v Dürnsteine alebo Weißenkirchene a tiež vo viedenskom Prátri, kde sa nachádzal jej ateliér. Bol umiestnený v pavilóne, ktorý tu zostal po Svetovej výstave v roku 1873 a kde majú umelci svoju prevádzku dodnes. Ateliér bol centrom Blauovej tvorby až do jej smrti a Práter predstavoval jeden z maliarkiných ústredných motívov, hoci sa odvtedy už dosť zmenil. Pomerne veľa jej obrazov zachytáva aj okolie Viedne ako Grinzing, Heiligenstadt či Perchtoldsdorf. Prechádzku cez tieto predmestia je ideálne spojiť s ochutnávkou mladého vína v reštaurácii Heuriger.

    Tina Blauová: dôležité životné míľniky

    Tina Blauová: Kút v ateliéri, Viedeň
    media_content.tooltip.skipped

    1845: narodenie vo Viedni. Otec, vojenský lekár cisársko-kráľovskej armády, podporoval dcérine umelecké ambície.

    1860: súkromné hodiny maliarstva u Augusta Schaeffera, pretože ženy nemali prístup k akademickému vzdelaniu.

    1867: výstava prvých obrazov vo Viedenskom umeleckom spolku.

    1869 - 1873: štúdium u Wilhelma Lindenschmita v Mníchove.

    Študijné cesty do Čiech, Uhorska, Sedmohradska, Holandska a Talianska.

    Od roku 1877 prevádzka vlastného ateliéru vo viedenskom Prátri.

    Tina Blauová: Jar v Prátri, Viedeň
    media_content.tooltip.skipped

    1883 sobáš s mníchovským maliarom Heinrichom Langom, s ktorým Blauová žila prevažne v Mníchove. Jej obraz „Jar v Prátri“ a zátišie získali na Parížskom salóne ocenenie „mention honorable“ – jedinú cenu pre zahraničných umelcov.

    Od roku 1889 úväzok na vyučovanie maliarstva krajiniek a zátiší na Dámskej akadémii Mníchovského združenia umelkýň.

    1890 výstava 60 diel v Mníchovskom umeleckom združení.

    1891 smrť manžela, rozsiahle cesty do Holandska a Talianska, napokon návrat do Viedne.

    1897 založenie Umeleckej školy pre ženy a dievčatá vo Viedni, kde Blauová vyučovala až do roku 1915.

    1916 smrť Tiny Blauovej. Jej čestný hrob sa nachádza na Evanjelickom cintoríne Simmering vo Viedni.

    Mohlo by vás zaujímať

    •                 Zámok Belvedér / Belvedere
      media_content.tooltip.skipped

      Spolkové republiky v Rakúsku: Viedeň

      Viedeň je stará a zároveň i mladá: v bývalej metropole monarchie Vás ovanie imperiálny duch barokových zámkov Schönbrunn a Belvedere.

      Čítať viac
    media_content.tooltip.skipped